Vladimír Jukl už nie je medzi nami

Vo veku 87 rokov zomrel v deň prvého výročia blahorečenia Jána Pavla II. (1. máj) katolícky kňaz Vladimír Jukl zo Spoločenstva Fatima (SF). Svätú omšu s pohrebnými obradmi bude celebrovať bratislavský arcibiskup a metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v utorok 8. mája o 12.00 hod. v Dóme sv. Martina v Bratislave. Vladimír Jukl bude pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí vedľa svojich rodičov a brata. Mladí ľudia od dňa jeho úmrtia až do pohrebu sa o 21 hod. stretávajú pri Pamätníku sviečkovej manifestácie v Bratislave, aby v modlitbe sv. ruženca ďakovali za jeho životnú cestu a týmto spôsobom vyjadrili svoje presvedčenie o svätosti života Vladimíra Jukla. Santo subito! Dovoľte niekoľko slov k jeho životnému príbehu.

Rodina a vzdelanie

Vladimír Jukl sa narodil 19. apríla 1925 v Bratislave, ako druhorodený syn rodičom Vladimírovi a Elene rod. Černákovej. Otec, bol českého pôvodu a od roku 1919 vyučoval na Československej obchodnej akadémii v Bratislave. Mamka pochádzala z Turčianskych Teplíc a svojim synom vštepovala základy viery a náboženského života. Starší brat Bratislav vyštudoval stavebné inžinierstvo a Vladimír (ktorého doma volali Mirko) po ukončení piatich tried ľudovej školy a gymnázia študoval matematiku – fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdia ukončil v Prahe a stal sa asistentom matematiky u doc. Hampla na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. V roku 1948 začal v Prahe štúdium teológie, ktoré z dôvodu nástupu na vojenčinu a perzekúcií nedokončil. Vo väzení v Jáchymovských baniach ako väzeň s číslom 7936 absolvoval kurz „betonár“, a to s prospechom „prospel s vyznamenaním“. Po prepustení z väzenia získal v Dopravnom podniku mesta Bratislava výučný list z učebného odboru elektrotechnik (1965). Dňa 20. mája 1969 získal na UK v Bratislave titul RNDr. vo vednom odbore „približovanie a numerické metódy“. Teológiu vyštudoval tajne a v roku 1971 prijal z rúk tajného biskupa Jána Korca kňazské svätenie.

So Silvestrom Krčmérym

Počas vysokoškolského štúdia sa zoznámil so Silvestrom Krčmérym a ten ho doviedol k profesorovi Kolakovičovi, ktorého obaja vnímali ako svojho duchovného otca a učiteľa. Stali sa členmi spoločenstva Rodina. Spoločne sa stretávali na Svoradove na izbe Rudolfa Šestáka, kňaza a zároveň študenta medicíny, počas svätých omší východného obradu. Spájala ich myšlienka pomoci „východným bratom“ a unionizmus. Aj z týchto dôvodov sa zúčastnili SNP s prof. Kolakovičom. Vladimír Jukl je evidovaní ako účastník boja za oslobodenie od 1. novembra 1944 do 26. februára 1945. Následne pokračovali v štúdiu a v apoštoláte v Prahe. Vladimír bol vnímaný ako ten, ktorý má rád systém a Silvo ako charizmatická osobnosť. Páter Jozef Zvěrina o ich apoštolskej činnosti v Prahe povedal: „Oba by měli dostat pápežské vyznamenání za svou činnost tady.“ Spoločne sa ocitli vo vyšetrovacej väzbe „U dvoch levov“ v Bratislave už v roku 1946 za spoluprácu s Kolakovičom. Po nástupe komunistického režimu boli kruto vypočúvaní a týraní. Jukl bol v roku 1951 odsúdený na 25 rokov odňatia slobody za vlastizradu. Obaja si odsedeli vyše trinásť rokov. Členovia Kolakovičovej Rodiny boli odsúdení približne na 600 rokov odňatia slobody.

Sloboda a „mlčiaca Cirkev“

Po návrate na slobodu sa spolu (Silvo a Vladimír) stretli, stíšili, urobili si duchovné cvičenia a začali plánovať, ako obnoviť cirkevný život u nás. V roku 1966 založili prvý vysokoškolský krúžok tajnej Cirkvi, a keď sa v roku 1968 vrátil z väzenia tajný biskup Korec, požiadali ho o patronát nad tým, na čom pracovali a plánovali do budúcna pripraviť. Postupne vybudovali na každej bratislavskej fakulte a v každom ročníku krúžky tajnej Cirkvi, ktoré sa postupne šírili po celom Slovensku. Koncom sedemdesiatych rokov už existovala organizovaná sieť týchto krúžkov. „My sme nedemonštrovali zjavné opozičné myslenie, skôr sme nenápadne ovplyvňovali myslenie ľudí v zmysle kresťanstva.“ hovoril o tejto svojej činnosti Vladimír Jukl označovaní so Silvom za generála tajnej cirkvi.

Spoločenstvo Fatima

V roku 1974 založili Spoločenstvo Fatima, ktoré pôsobí aj v súčasnosti ako sekulárny inštitút na Slovensku, v Litve, v Rusku, v Čechách a v Taliansku. Jukl bol pri zrode mnohých samizdatových časopisov a rovnako aj púte na Velehrad v roku 1985, kde ľudia odmietli výroky štátnej delegácie dotýkajúce sa „poštátnenia“ odkazu sv. Cyrila a sv. Metoda. V roku 1987 organizovali zbierku podpisov pod petíciu moravských katolíkov. Bol neodmysliteľnou súčasťou príprav a podpory Sviečkovej manifestácií 25. marca 1988, ktorá sa zasadzovala za náboženské a občianske slobody a bola kruto potlačená vtedajším režimom. Po roku 1989 Vladimír Jukl i naďalej býval v jednoduchom byte ako v čase komunizmu. Stal sa redaktorom Katolíckych novín (1990 – 1991) a výkonný tajomník Konferencie biskupov Slovenska (1991 – 1994). Slúžil sväté omše v kostole sv. Ladislava, v nemocničnej kaplnke na Heydukovej ulici a v kaplnke sv. Kataríny. Bol iniciátorom slúženia svätých omší v Katedrále sv. Martina o 12 hod. Posledné roky i naďalej viedol menšie spoločenstvá v Dome Quo Vadis a zasvätené osoby zo Spoločenstva Fatima. Zomrel náhle 1. mája 2012 v nemocnici na Kramároch, v deň spomienky na sv. Jozefa, robotníka.

Neoceniteľný Jukl nedocenený

Po roku 1989 dostal viacero vyznamenaní a ocenení. Zlatú medailu za zásluhy o rozvoj slovenskej matematiky a fyziky od vedenia Matematicko-fyzikálnej fakulty (marec 1990). Za jeho vzdelávaciu činnosť bol ocenení Trnavskou univerzitou udelením titulu Dr. h. c. (scientiarum paedagogicarum doctorem) v novembri 1991. Vladimíra Jukla ocenila Konfederácia politických väzňov Slovenska a Fórum kresťanských inštitúcií, kde bol čestným členom. V roku 2009 získal poľské štátne vyznamenanie od prezidenta Lecha Kaczyńského (Krzyź kawałerski orderu zaslugi Rzeczypospolitej Polskiej) a následne aj Cenu Jána Langoša. Slovenské štátne vyznamenanie nemá. V roku 2010 dostal medailu za účasť v boji proti fašizmu.

František Neupauer, predseda FKI a historik

http://tisk.cirkev.cz/ze-zahranici/zemrel-slovensky-knez-vladimir-jukl/