Určite poznáte kampane Sviečka za nenarodené deti či Deň počatého dieťaťa. V dnešnom článku by sme vám radi viac predstavili Fórum života, ktoré stojí nie len za nimi, ale venuje sa aj mnohým iným aktivitám. Odpovedala nám Andrea Žiaková, koordinátorka projektov konkrétnej pomoci.
Ako dlho funguje Fórum života?
Fórum života figuruje v spoločnosti už 20 rokov. Najskôr vzniklo ako neoficiálne zoskupenie priaznivcov a sympatizantov ochrany života. Potom, v decembri 2003, ako občianske združenie.
Čo je jeho poslaním?
Poslaním Fóra života je budovať spoločnosť chrániacu život vo všetkých jeho formách od počatia po prirodzenú smrť a rodinu a manželstvo ako základné bunky spoločnosti a optimálne miesto vzniku a rozvoja ľudského života.
Stojí na troch pilieroch – advokácii, prevencii a konkrétnej pomoci. Keď by sme tieto piliere rozmenili na drobné, znamenalo by to, že cez advokáciu sa snažíme tvarovať verejnú mienku a byť hlasom tých, ktorí ho ešte nemajú alebo svoj hlas už stratili a sami sa tak nedokážu
brániť. Cez prevenciu komplexne vzdelávame a racionálno-kriticky informujeme občanov o hodnote a dôstojnosti ľudského života od počatia po prirodzenú smrť. A cez konkrétnu pomoc ponúkame systémové riešenia a pomáhame v teréne pri riešení ťažkých životných situáciách žien a ich detí, núdznych, chorých a slabých. Prepájame tých, ktorí pomôcť dokážu, s tými, ktorí pomoc potrebujú.
Akým projektom sa venujete?
Projekty, ktoré zakladalo alebo spoluzakladalo Fórum života, vznikli preto, že nebol nikto iný, kto by takúto službu ponúkal. Jednotlivé projekty vlastne pokrývajú celé obdobie, ktorým si žena v prípade neplánovaného tehotenstva prechádza. Každý jej podáva pomocnú ruku v jej
aktuálnej situácii.
Poradňa Alexis sa primárne venuje neplánovane tehotným ženám. Odborné poradkyne si so ženami prechádzajú ich životnú situáciu, sprevádzajú ich a spoločne hľadajú najlepšie riešenie. Rozhodnutie je vždy na žene.
Zachráňme životy je tu pre tie, ktoré sa rozhodnú dieťatko priviesť na svet a sú v zložitej životnej situácii, napríklad bez bývania, samy, prípadne s alkoholikom, tyranom… Projekt im finančne pomáha do jedného roku veku dieťaťa, sprevádza ich a spolupracuje s organizáciami, ktoré so ženami odborne pracujú.
No a napokon Centrum konkrétnej pomoci Femina, ktoré máme v Leviciach (osamostatnené od roku 2021), v Snine a Prešove (obe zatiaľ pod Fórom života), poskytuje sociálne, právne a psychologické poradenstvo a materiálnu pomoc, ktorú ženy, dievčatá, prípadne sociálne slabé rodiny získavajú od darcov. Tieto organizácie medzi sebou komunikujú, spolupracujú a tým zväčšujú efektivitu pomoci. Sú súčasťou vytvorenej Siete pomoci, ďalšieho projektu Fóra života, v každom regióne.
Akým spôsobom sa venujete ženám, ktoré by chceli ísť na potrat, ale ešte pred tým sa obrátia na vás?
Veľmi citlivo. Nesúdime. Uvedomujeme si, že neplánovane tehotné ženy si prechádzajú ťažkou situáciou a majú strach. Nevedia, čo robiť a často sa cítia byť opustené. My ich dokážeme vďaka našej databáze odborníkov a organizácií dostať k ľuďom, ktorí im dokážu pomôcť, poradiť, vypočuť. Nie im len diktovať, čo by mali alebo nemali spraviť, čo je morálne alebo nemorálne. Často najviac potrebujú byť hlavne vypočuté a pochopené.
Bližšie spolupracujeme najmä s Poradňou Alexis, projektom Zachráňme životy a Centrami konkrétnej pomoci Femina, kde sa sociálne pracovníčky a psychologičky v tejto oblasti neustále vzdelávajú a majú mnohoročné skúsenosti.
Koľko detičiek sa vám vďaka vašej práci už “podarilo zachrániť”?
Presne číslo vieme povedať len za projekt Zachráňme životy. Za 15 rokov fungovania, ktoré sme oslávili v decembri 2022, sa narodilo 220 detičiek, 125 chlapcov a 95 dievčat. Nedá mi nespomenúť aj to, že za tých 15 rokov sa na nás obrátilo vyše 3 600 žien. Nie všetky sa
dostanú do projektu, niektorým sa situácia vyrieši inak, ale je úžasné, že projekt Zachráňme životy pozitívne ovplyvnil viac ako 3 600 životných príbehov.
Ste s rodinami v kontakte aj po pôrode a neskôr?
Áno, samozrejme. V mnohých prípadoch sa vytvorilo puto, ktoré trvá dodnes. Iné prirodzene vychladli a rodiny si žijú už svoj príbeh. Vedia však, že ak budú potrebovať čokoľvek, majú sa na koho obrátiť.
Akým konkrétnym spôsobom im viete ponúknuť pomoc?
Poskytujeme sociálne, právne, psychologické poradenstvo. Učíme rodiny, ako správne hospodáriť, aby sa nedostávali pod hranicu chudoby. Materiálnu pomoc od darcov distribuujeme podľa potrieb jednotlivých klientok a rodín. Alexis organizuje aj podporné skupiny, kde môžu ženy po spontánnom alebo umelom potrate terapeuticky hovoriť o svojom smútku, bolesti, strate, nepochopení. V Zachráňme životy si zase môže darca “adoptovať” konkrétnu ženu, ktorej zabezpečuje úctivé a bezpečné bývanie, jedlo a iné potreby. Pozná jej príbeh a vie konkrétne, na čo sú jeho finančné dary použité.
Už samostatne fungujúci projekt Tlakový hrniec zase vzdeláva stredoškolákov o manželstvách, toxickosti pornografie, nevere, neplánovanom tehotenstve či zdravej sexualite a vzťahoch. Cez projekt Sieť pomoci, ktorý sieťuje odborníkov a organizácie, zase dokážeme prepojiť klientku alebo rodinu na pomáhajúcu organizáciu priamo v ich regióne.
No a neposlednom rade našimi celoslovenskými osvetovými kampaňami Sviečka za nenarodené deti a Deň počatého dieťaťa sa snažíme šíriť osvetu o ochrane života, odtabuizovať tému spontánnych potratov a učiť spoločnosť, ako byť viac citlivou voči tejto téme, hoci to je v dnešnej veľmi polarizovanej dobe niekedy náročné.
Prečo si sa Ty, Andrejka, rozhodla pracovať pre Fórum života?
Moje začiatky vo Fóre života by sa dali nazvať ako šťastie v nešťastí – prepustili ma zo zamestnania, pretože som bola tehotná. Čakala som prvú dcéru Terezku. Bola som v skúšobnej dobe, takže legislatívne sa to nedalo dokázať. Tehotenstvo som oznámila ústne a nie písomne, to bola chyba. Nadriadená mi to ale povedala priamo: Tvoje tehotenstvo považujem za podraz. Moja svokra sa o mne zmienila Marcelke Dobešovej, predsedníčke Fóra života, na jednej púti, slovo dalo slovo a odvtedy som pri Fóre života a dá sa povedať, že Fórum života pri mne.
Čo máš na svojej práci najradšej?
Najradšej mám zmysluplnosť svojej práce. Verím, že každá práca, ktorú človek vykonáva s láskou k druhým je potrebná. Viem, že aj keby som bola pani učiteľka, pani predavačka alebo mama v domácnosti, má to zmysel. Mňa navyše teší a motivuje to, že mám príležitosť formovať a ovplyvňovať spoločnosť, v ktorej žijem a v ktorej budú vyrastať moje deti. Spôsob práce Fóra života mi je blízky a konkrétna pomoc ženám, respektíve rodinám v ťažkých životných situáciách ma napĺňa.
Čo je podľa vás celkovo na ochrane života u nás najťažšie?
Že je to téma, ktorá sa za posledné roky veľmi spolitizovala, čo jej škodí. Vtedy sa o nej nedá hovoriť pozitívne, odborne alebo vecne. Je plná emócií, čo je pochopiteľné, keďže je to emotívna téma, ale toto je iný druh emócií, ktoré ju úplne skresľujú. Zdá sa byť nemožné napríklad otvoriť vecnú, dôležitú debatu o tom, čo ideme robiť s konfliktom dvoch práv – práva dieťaťa na život a práva ženy na súkromie. Dnes len každý kričí zo svojej strany zákopu a akákoľvek debata je nemožná. Vo Fóre života sa snažíme aj viesť dialóg, sme otvorení argumentom a chceme sa rozprávať, no často nás ani jedna, ani druha strana nepočúva, ale vedie akýsi boj a tam sa nikdy nedá stretnúť a nachádzať riešenia. A vtedy prehrávame všetci.
Čiže na ochrane života je najťažšie stretnúť sa niekde v strede, rozprávať sa a cez to naozaj hľadať najlepšie riešenia pre ženy. Príkladom toho, čo popisujem, je júnová schôdza parlamentu, kedy neprešiel zákon, ktorý mal reálne a veľmi dobre pomáhať tehotným ženám. Neprešiel len preto, že sú emócie okolo potratov už tak vybičované, že sa nikam neposúvame a najviac si to potom odnášajú samotné ženy, ktoré by danú pomoc aj potrebovali a chceli.
Je táto práca v dnešnom prostredí a nastavení spoločnosti náročná? V čom?
Áno, je náročná. Aj pre to, čo som vyššie opísala. Okrem toho pracovať v treťom sektore má svoje osobitné výzvy a človek musí vedieť robiť viac vecí naraz a učiť sa za behu. Ale čo nič nestojí, za nič nestojí, takže som tomu rada. Tiež je niekedy ťažké stretávať sa s toľkými
príbehmi ťažkých životných situácií a nebrať si ich veľmi k srdcu, aby nás nepohltili. Našťastie majú vo väčšine prípadov neskutočne krásne konce, čo ma zase vie motivovať.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Viac informácií nájdete na stránke https://forumzivota.sk/
Andrea pri rozvoze sviečok 
Konferencia Vyber si život 
