Ako predstavitelia kresťanského tretieho sektora sme sa rozhodli predložiť naše stanovisko k prezidentským voľbám a vyzvať občanov, aby využili svoje právo ovplyvniť vývoj našej krajiny.
V novembri uplynie 30 rokov, čo sme v našej vlasti prekonali komunistickú totalitu. O niekoľko dní opäť spoločne demokraticky rozhodneme o budúcom prezidentovi, čo na niekoľko rokov významne ovplyvní smerovanie nášho štátu. Prezident Slovenskej republiky nemá toľko právomocí, ako v mnohých iných štátoch. O to viac však reprezentuje víziu, aké Slovensko chceme mať – v akej krajine chceme žiť.
Naša ústava požaduje od kandidátov minimálny vek 40 rokov. To je už dostatočne dlhý čas, aby životný príbeh kandidáta dokázal odhaliť jeho osobný charakter, ale aj podiel na príbehu našej krajiny. Je zodpovednosťou nás, voličov, čím lepšie spoznať doterajší život jednotlivých kandidátov, najmä kde stáli a ako si počínali v rozhodujúcich chvíľach. Nie reči a sľuby, ale konkrétne činy a diela sú rozhodujúce.
My, kresťania, by sme mali pozorne preskúmať konanie všetkých kandidátov, ale osobitne tých, ktorí sa hlásia ku kresťanským hodnotám a radi sa vyjadrujú k témam, ktoré sú pre nás, veriacich, dôležité. Nie je ťažké naučiť sa hovoriť slová, ktoré nám ulahodia. My sa musíme obozretne a prezieravo pýtať: Ukazuje ich život a skutky na živú vieru v Ježiša Krista? Nie je možno okázalé kresťanstvo skôr dekoráciou, ktorou si nás chcú nakloniť? Kde stáli a čo robili v čase komunistickej totality? Boli členmi komunistickej strany? Bránili utláčanú cirkev a veriacich, alebo boli ich sudcami a nástrojom ŠtB? Kde stáli a čo robili, v 90. rokoch, keď sa vládna moc neštítila aj vraždiť a keď sa mafiáni ničoho a nikoho nebáli? Obohatilo ich verejné pôsobenie viac náš spoločný štát alebo ich osobný rozpočet? Ako pristupujú k problematickým obdobiam našich dejín? Neberú si ich za vzor? Sú pre nich iné ľudské bytosti paraziti len preto, že sme ich nedokázali integrovať? Sú neonacistické idey tým, čo chceme spájať s našou súčasnou štátnosťou? Ako si jednotliví kandidáti vážia a sú ochotní ochraňovať ľudský život od počatia po prirodzenú smrť?
Je zrejmé, že po zodpovedaní týchto otázok viacerí kandidáti prepadnú cez sito zodpovedného kresťanského voliča.
František Mikloško smelo a aktívne pôsobil v podzemnej Cirkvi. Bol iniciátorom Sviečkovej manifestácie, ktorá bola odvážnou manifestáciou za náboženskú slobodu a občianske práva. Postaviť sa proti totalitnému štátu znamenalo riziko väzenia a iných celoživotných ťažkostí. Jeho príbeh rovnako intenzívne pokračoval aj v období po roku 1989, keď v rokoch 1990-1992 zastával funkciu predsedu Slovenskej národnej rady a pomáhal budovať základy slobody. Neskôr bol dôležitou súčasťou víťazného zápasu proti mečiarizmu. Mikloško je čitateľným kandidátom, ktorý ukázal, že spoločnosť dokáže vnímať a posudzovať ako rozhľadený štátnik z pohľadu spoločného dobra. Nehľadá lacný konformizmus – prispôsobenie sa trendom, ktoré letia.
Slovensko si zaslúži mať na čele zrelú, nekomunistickú osobnosť, ktorá dokáže hrdo upevniť jeho miesto v súčasnom svete.
Voľba prezidenta je voľbou tváre, ktorá bude Slovensko reprezentovať najbližších päť rokov – voľbou tváre nás všetkých. Voľby ukážu, akí ľudia žijú v tejto krajine, aké majú hodnoty a víziu svojej vlasti. Dvojkolová voľba nám dáva možnosť nekalkulovať a aspoň v prvom kole voliť kandidáta, ktorého životný príbeh a charakter najlepšie odzrkadľuje naše hodnoty.
Fórum kresťanských inštitúcií podporuje na post prezidenta SR Františka Mikloška.