(príhovor predsedníčky FKI K. Hulmanovej na pohrebe otca kardinála)
Vážené smútočné zhromaždenie,
dovoľte mi prihovoriť sa v mene nás laikov, ktorých otec Ján Chryzostom sprevádzal a formoval dlhé roky.
„Ja som nebol disident, ja som len obhajoval Cirkev,“ povedal nám skromne otec kardinál o svojom zápase o slobodu a povzbudzoval nás, aby sme sa nebáli čeliť zlobe.
Bol človekom, ktorý žil naším životom, a to doslova, a v najtvrdšej práci. Dôstojne sa držal vo väzení, dôstojne v robotníckom povolaní. Po práci nasledovala práca robotníka v Božej vinici – pravidelné osobné stretnutia, zasievanie semiačok, dlhodobá formácia laikov i kňazov, sledovanie aktuálnej situácie a reagovanie na znamenia čias. Spolupracoval s Vladkom Juklom, Silvom Krčmérym a ostatnými aktivistami tajnej cirkvi a stal sa jej duchovnou hlavou. Keď sme končili vysokú školu, stretol sa s každým z našich malých spoločenstiev a poveril nás, aby sme apoštolovali každý vo svojom prostredí. Vďaka takto vytvorenej celoslovenskej službe a sieti laického apoštolátu, jednotnému pôsobeniu tajnej cirkvi , a snahe o jednotu aj s kňazmi v pastorácii, sa kresťania stali nielen zárodkom nádeje a viery, ale aj rozhodujúcou silou odporu voči komunizmu, rešpektovanou aj zahraničím.
V jeho textoch nachádzame hlboké priblíženie sa laikom. Bol v najtesnejšom kontakte s obyčajnými ľuďmi a uprostred tvrdej fyzickej práce, vôbec však nezosvetštel. Bol jedným z pracujúcich, zároveň však hlboko ukotvený v Cirkvi a v duchovnom a nadprirodzenom živote.
Ďalší moment, ktorý by som chcela vyzdvihnúť, sú stretávania hnutí a združení za jeho účasti v 80. rokoch, ktoré sa konali jeden až dvakrát do roka. Atmosféra týchto stretaní, pútí, samizdaty, petícia, vysokoškolské krúžky, práca s mládežou a rodinnými spoločenstvami, vyústili do sebavedomejšieho vystupovania kresťanov, a konkrétne do sviečkovej manifestácie, jednej z najväčších protikomunistických demonštrácií v strednej a východnej Európe, ktorá v mariánskom roku predznamenala rok revolúcie 1989. Avšak bez jeho zjednocujúcej osobnosti by sviečková manifestácia nemala takú váhu a masovosť.
Po zmene režimu pokračoval vo svojej pastoračnej starostlivosti o laické hnutia a združenia ako predseda Komisie pre laikov, spolu s tajomníkom Petrom Murdzom. Komisia bola zárodkom viacerých rád Konferencie biskupov Slovenska – Rady pre laické a apoštolské hnutia, Rady pre mládež, Rady pre rodinu a iných, ale aj Fóra kresťanských inštitúcií.
Nemuseli sme sa v niektorých veciach názorovo zhodnúť, predsa sme hlboko cítili, že sme spolu zjednotení v láske a službe Ježišovi a Cirkvi.
Pred 3 rokmi povedal Fóru kresťanských inštitúcií: Nebojte sa byť hlasom laikov. Ste neustále v mojich modlitbách i všetci členovia FKI teraz, a keď si ma Pán povolá a dá mi tú milosť, tak aj vo večnosti.“
Otec Ján, si naším biskupom a pastierom. Ďakujeme a zostávame v spoločenstve s Tebou v modlitbách a v službe.