Príhovor vladyku Petra Rusnáka v úvode konferencie Chudoba a rodina
Príhovor vladyku Petra Rusnáka v úvode konferencie Chudoba a rodina

Príhovor vladyku Petra Rusnáka v úvode konferencie Chudoba a rodina

Bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák, ktorý je predsedom Sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS, sa na úvod konferencie v NR SR poďakoval FKI za zorganizovanie tohto podujatia. Ako duchovný sprievodca FKI pôsobí už niekoľko rokov, ale ako povedal, cíti sa len ako pozorovateľ a sprievodca, nakoľko FKI má dostatok odborníkov a erudovaných pracovníkov v tejto oblasti. Zároveň sa veľmi teší a mimoriadne oceňuje činnosť FKI.

Rodinu predstavil ako miesto, kde sa mimoriadnym spôsobom zjavuje skutočná láska. Je prvou školou ľudských čností a privilegovaným miestom aj ohlasovania evanjelia. Rodina budovaná na manželstve, chápanom ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy zamerané na dobro manželov, darovanie života a výchovu detí, je tou základnou bunkou i cirkvi i spoločnosti. Je zdrojom ich stability a rozvoja a zároveň predmetom starostlivosti pri zachovaní vlastnej autonómie danej rodiny.

Starostlivosť o stabilitu a rozvoj inštitúcie rodiny je komplexný proces a ten si vyžaduje vzájomnú spoluprácu všetkých, nakoľko presahuje možnosti niekedy samotnej rodiny, štátu i cirkvi. Kvalita života rodiny je predovšetkým úlohou samotných rodín, pričom sa oprávnene spolieha na podporu a pomoc štátu a cirkvi. A to zvlášť pri plnení úloh, ktoré sú nad jej možnosti.

Slovensko v súčasnosti pociťuje naozaj ohrozenie manželstva ako aj rodiny a zníženú sociálnu vážnosť hodnoty manželstva. Snaha o spochybneniu udržateľnosti modelu rodiny postaveného na trvalom manželskom zväzku muža a ženy je jednou zo zásadných charakteristík prostredia, v ktorom dnes rodiny žijú. Za posledné obdobie sa vo vývoji rodiny na Slovensku objavujú mnohé trendy, ktoré súvisia so štruktúrou rodiny, s demografickým a rodinným správaním. A mnohé z nich začali už dávno pred rokom 1989 a súvisia s celkovou zmenou rodinného správania v Európe (znižovanie počtu detí, stabilizácia jednodetného modelu rodiny, rast počtu neúplných rodín, pokles sobášnosti a pôrodnosti, rast rozvodovosti).

Dnes sa pomoc zo strany štátu voči rodine výrazne znížila alebo zredukovala na akúsi jednorázovú pomoc, ale častokrát absentujú vízie a dlhobo udržateľný rozvoj tejto pomoci. Rodina je takto postavená pred zložité prekážky, pri ktorých často nestačí ani pomoc príbuzných. Táto situácia sa potom spätne odráža v kvalite vnútrorodinných vzťahov.

Rodina ako žijúca a rozvíjajúca sa inštitúcia čelí v súčasnej dobe veľkej výzve, aby bola v histórii ľudstva stále platnou axiómou. Na Slovensku má ešte vždy stabilnú pozíciu a na poprednom mieste je v hodnotovom rebríčku mnohých ľudí. Objavujú sa však aj zreteľné vplyvy moderného spoločenského správania obyvateľstva, ktoré budú v najbližšom čase postavené do priamej konfrontácie práve s touto inštitúciou aj u nás.

Príliš rýchlo prebiehajúce zmeny v spoločnosti nás častokrát stresujú, ľudia sa nedokážu na tieto zmeny dostatočne rýchlo adaptovať a zaujať k nim správny postoj. Rodiny sú nielen príjemcami týchto zmien, ale slúžia aj ako ich vykonávatelia. Poznanie vzájomného reflektovania interakcie spoločnosti a rodiny je aj základom úplneho uznania rodiny ako dynamickej a meniacej sa sociálnej formy. Sme teda pozvaný v súčasnom svete ako cirkev ohlasovať stále tú dobrú zvesť o manželstve a  rodine, o zámere Stvoriteľa, stavajúc na vnútornej pravde, ktorá je prítomná v tej skúsenosti každej ľudskej lásky a vzťahu. Práve táto skúsenosť je totiž privilegovanou cestou, ktorou sa Boh rozhodol zjaviť seba samého človekovi, a v skúsenosti lásky ho potom vo vnútri rodiny povoláva k životu, ktorým žije Trojica Trojjediného Boha.

Ježiš Kristus povedal: “Chudobných budete mať vždy medzi sebou…”, to však neznamená, že by sa človek nemal s týmto fenoménom nejakým spôsobom pasovať, bojovať a stále ho riešiť. Otázkou je, či máme v sebe entuziazmus stále bojovať a neochabovať a nikdy nezlomiť palicu.