V piatok 20. novembra sa uskutočnila pracovná časť valného zhromaždenia Fóra kresťanských inštitúcií (FKI), počas ktorej si členské organizácie zvolili nových členov predsedníctva FKI a to Pavla Kosseya z organizácie Fórum pre verejné otázky a Eduarda Fila, ktorý bol nominantom Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže. Za člena revíznej komisie zvolili Milana Tótha z Nezávislých kresťanských odborov. Okrem novozvolených členov pokračujú v predsedníctve Katarína Hulmanová, Katolícka jednota Slovenska, Veronika Remišová, Spoločenstvo Ladislava Hanusa a Tomáš Kuzár, občianske združenie Christin. Fórum kresťanských inštitúcií zároveň vyjadruje poďakovanie odchádzajúcim členkám predsedníctva Monike Juckovej, Petre Bajlovej a Monike Hricákovej za ich obetavú službu a posúvanie FKI vpred.
Podvečer prišiel na valné zhromaždenie arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý zdieľal svoje skúsenosti zo Synody o rodine, ktorá analyzovala situáciu a pozerala sa z pohľadu Svätého písma na spoločenskú situáciu v rodine. Jednými z hlavných problémov dneška boli označené oslabenie viery, hedonizmus a gender ideológia. Taktiež sa diskutovalo o tom, že manželia by mali byť označení ako subjekt a nie objekt pastorácie a ich služba vo farnostiach môže byť dobrým vzorom pre ostatných manželov. Prvý deň bol ukončený svätou omšou, neformálnymi rozhovormi a utužovaním spoločenstva.
V sobotu, 21. novembra, pokračovalo valné zhromaždenie Fóra kresťanských inštitúcií diskusiou na tému Pred utečencami neutečieme. Vladyka Peter Rusnák, poverený KBS kontaktom s FKI, poslal účastníkom posolstvo, ktoré predniesol protosynkel otec Vladimír Skyba. V súvislosti s nadchádzajúcim Rokom Božieho milosrdenstva bola hlavným odkazom jeho príhovoru Kristova milosrdná láska, ktorá nás vymaňuje z otroctva hriechu, oslobodzuje nás zo strachu zo smrti a tak nás otvára pre hlboký vzťah voči Bohu i voči bratom a sestrám.
Bohatú diskusiu v prvom bloku rozprúdil arcibiskup Cyril Vasiľ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Ponúkol teologický pohľad na fenomén migrantov, v tej či onej miere prítomný v priebehu celých dejín ľudstva. Aj Ježiš Kristus bol politickým utečencom, ktorého život ohrozoval Herodesov strach o moc. Po jeho narodení musela jeho rodina utiecť do Egypta. V súčasnej situácii v Európe považuje za najzákladnejší problém plytké, formálne kresťanstvo. Európa stráca svoju jasnú identitu a tým schopnosť úspešne prežiť konfrontáciu s islamom. Otec arcibiskup vyjadril tiež ľútosť nad častokrát skresleným obrazom o utečencoch, nad vytváraním atmosféry strachu a prehnaných obáv z utečencov, viacerými médiami i mnohými verejnými predstaviteľmi. Zdôraznil, že pri hľadaní riešení týchto problémov je potrebný tak racionálny prístup, primeraná odvaha, zodpovednosť za blížneho a spoločné dobro ako aj spolupráca s milosťou Božou.
V druhom bloku vystúpili predstavitelia organizácií, ktorí pracujú s utečencami. Zdôraznili, že ak majú byť aktivity jednotlivcov, občianskej spoločnosti, samosprávy i štátnych orgánov na Slovensku efektívne, musia byť dobre koordinované. Majú ponúknuť praktické, dlhodobo udržateľné prístupy. Každá pomoc má svoje limity – ale na Slovensku sme praktickú pomoc zatiaľ poskytli iba v minimálnej miere. Štát má byť v duchu subsidiarity garantom, pokiaľ niektoré iniciatívy z rôznych dôvodov nebudú schopné danú situáciu zvládať.
Otec Peter Brenkus z organizácie Pokoj a dobro, pomoc utečencom, hovoril o utečencoch v Iraku, žijúcich v súčasnosti v autonómnej oblasti Iraku – v Kurdistane. V najbližších rokoch bude veľmi ťažké, priam nemožné, aby sa do viacerých oblastí Iraku vrátili kresťania.
Hugo Glos zo Spoločenstva Ladislava Hanusa predstavil internetový projekt dobrovoľníckej podpory Kto pomôže?, do ktorej sa zapojilo už viac ako 2 tisíc obyvateľov Slovenska. Obrazne povedané, v súčasnosti sejeme: buď semienka prijatia, otvorenosti, lásky a racionality, alebo semienka strachu, odmietania a uzatvárania sa.
Maroš Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny – rozvojového projektu eRko-a – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, hovoril o svojich osobných skúsenostiach s utečencami na rakúsko-maďarských hraniciach, ale aj o svojich skúsenostiach zo Sudánu a Kene, ktoré čelia veľkým vlnám utečencom, ktorých z domovov vyháňajú ozbrojené konflikty ale tiež aj v dôsledku klimatických zmien obrovské sucho. Spomenul tiež výzvu Sv. Otca Jána Pavla II. pri príležitosti Medzinárodného dňa migrantov v roku 2004, aby sem boli otvorení pre volanie migrantov. Nikto nesmie zostať ľahostajný!
Lenka Berová zo Slovenskej katolíckej charity predstavila program integrácie utečencov Rafael, ktorému sa už niekoľko rokov táto organizácia úspešne venuje. Hovorila o príbehoch ľudí, ktorí prišli prakticky o všetko, a predsa môžu byť pre nás povzbudením pre život v nádeji a udržanie si dôležitých životných hodnôt.
O práci a skúsenostiach komunity Sant‘Egidio s utečencami, najmä v Taliansku, hovoril Slávo Zrebný. Predovšetkým zdôraznil, že pochopiť mentalitu núdznych a spoznať ich skutočné potreby je možné najlepšie cez osobný kontakt s nimi – cez rozhovor z tváre do tváre.
Provinciál rehole lazaristov Jaraslav Jaššo, CM s nadšením hovoril o svojich skúsenostiach z misií v USA, v Hondurase, na Ukrajine. Vo všetkých týchto krajinách, ak ľudia boli otvorení a aktívni pre prijatie svojich blížnych, Boh potrebné veci doplnil. Zdôraznil, že Boh má aj súčasnú situáciu s utečencami v Európe v rukách, Boh má svoj pozitívny plán.
Pavol Kossey, člen predsedníctva FKI, zhrnul príčiny migrácie i kroky, ktoré medzinárodné spoločenstvo i jednotlivé štáty musia konať na zvládnutie súčasnej krízy. Z dlhodobého hľadiska je to predovšetkým riešenie ozbrojených konfliktov, prehĺbenie medzináboženského dialógu a spravodlivejší medzinárodný obchod, ktorý musí charakterizovať obojstranná výhodnosť (win-win). Z krátkodobých opatrení tu spomeňme aspoň kontrolu vonkajších schengenských hraníc; zlepšenie situácie v utečeneckých táboroch v Turecku, Libanone i ďalších krajinách, tak aby utečenci mali perspektívu a nádej (predovšetkým vzdelávanie pre mladých, práca pre dospelých); eliminácia nelegálnej imigrácie cez otvorenie možností legálnej imigrácie; potláčanie pašeráckych sietí; urýchlenie azylového procesu; efektívnejšia repatriácia tých, ktorým azyl udelený nebol a najmä efektívna integrácia, ktorá zabráni pocitom vylúčenia a snahám žiť v izolovaných getách. Súhrnne musia naše prístupy pri riešení utečeneckej krízy charakterizovať: schopnosť rozlišovať, zdravý sedliacky rozum a svetlo zhora.
Účastníci sa zhodli v tom, že pre svet i pre Slovensko je súčasná utečenecká kríza skúškou solidarity, ľudskosti ale aj osobnej zodpovednosti každého človeka. Je výzvou na praktickú solidaritu, otvorenie sŕdc pre núdznych, utečencov. V jej riešení však nemá miesto naivita a musia byť videné všetky súvislosti.