O voľnej nedeli sa rozprával Pavol Kossey, podpredseda FKI, s redaktorkou SLOVO+:
Ak sa práve teraz niečo „prepiera“ na sociálnych sieťach i vo vládnych štruktúrach, je to iste aj otázka voľnej nedele. Sú argumenty za a proti: niektoré tvrdia, že nám zatvorené prevádzky ekonomicky ublížia, iní hovoria o slobode voľby. FKI stojí jasne za nedeľu pre oddych jednotlivca a rodiny. O argumentoch FKI sme sa porozprávali s jeho podpredsedom Pavlom Kosseyom (63).
FKI (Fórum kresťanských inštitúcií) je jedným z tých, ktorí iniciovali zachovanie voľnej nedele aj po skončení koronakrízy. Prečo ste sa do toho pustili?
FKI sa tejto téme venovalo už v minulosti. Napríklad v roku 2012 sme vydali výzvu Nedeľa nedeľou, ktorú podpísalo asi 3 500 ľudí. O tejto výzve sa hovorí aj v článku na Postoji z apríla 2012. V tom čase sa FKI stalo tiež súčasťou Európskej aliancie za nedeľu. V roku 2014 sme sa spoločne so Sociálnou subkomisiou Teologickej komisie KBS a Alianciou za nedeľu obrátili na Národnú radu Slovenskej republiky, vládu SR a prezidenta SR, aby podporili ochranu nedele bez práce. Myslíme si, že aj tieto iniciatívy pomáhali udržať túto tému živú a nepriamo prispeli, že dnes sú počas štátnych a cirkevných sviatkov obchody pätnásť a pol dňa v roku zatvorené.
A teraz, keď sa od začiatku mája začalo ukazovať, že epidémia koronavírusu u nás slabne, viaceré naše členské organizácie prišli s myšlienkou, aby FKI obnovilo iniciatívu na ochranu nedele. Po diskusiách sme došli k záveru, že vhodnou príležitosťou je Deň rodiny. Je to jeden z medzinárodných dní, OSN ho vyhlásila v roku 1993 a stanovila ho na 15. máj. Sformulovali sme výzvu, ktorú za týždeň podpísalo takmer 23 000 občanov a podporilo ju 66 organizácií. A opäť sme výzvu poslali všetkým vrcholným ústavným činiteľom – pani prezidentke, všetkým šestnástim členom vlády a stopäťdesiatim poslancom NR SR.
Jeden spoločný voľný deň v týždni považujeme za zásadné spoločenské dobro, ktoré by sme chceli dopriať čo najväčšiemu počtu ľudí a rodín. Výzvu podporil medzi inými aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu (OZPOCR), ktorý reprezentuje hlas predavačiek a pracovníkov obchodu. Teda výzvu predkladáme aj v ich mene. Sme presvedčení, že práve voľná nedeľa je témou, pri ktorej by sa mohla nájsť široká politická zhoda bez ohľadu na politické tričko.
Vzhľadom na to, že beží napríklad aj petícia proti zákazu nedeľného predaja, uvítali by sme, keby ľudia, ktorí ešte majú záujem našu výzvu podpísať, urobili tak aj teraz, dodatočne. Rovnako, ak by ju chceli podporiť mimovládne organizácie, nech pošlú mail s názvom organizácie a menom štatutára na info@fki.sk.
Voľná nedeľa bola u nás zvykom za totality, obchody boli zavreté dokonca v sobotu o dvanástej. Zmenili sa za tie roky spotrebiteľské nároky či potreby?
Nedeľa bola v Európe dňom pracovného pokoja od nepamäti, presnejšie od nariadenia cisára Konštantína Veľkého v roku 321. Socializmus u nás sa výrazne nepokúsil túto tradíciu narušiť. Možno si naši komunistickí pohlavári zobrali poučenie z pokusov počas Veľkej francúzskej revolúcie zaviesť desaťdňový týždeň. Podľa správ, ktoré sa zachovali, nielen ľudia, ale aj zvieratá mali zdravotné problémy, a tak sociálni inžinieri pochopili, že tadiaľ cesta nevedie, a vrátili sa k overenému sedemdňovému týždňu.
So zmenou režimu po roku 1989 sa v mnohom dostával do spoločnosti duch konzumizmu. Bola to vlastne aj reakcia na časy socializmu, keď bol konzum objektívne obmedzený a nemohli sme si vyberať zo širokej ponuky tovaru, ako je to dnes. Napríklad nebolo pätnásť-dvadsať jogurtov ako dnes, možno tri alebo štyri druhy; nebolo dvadsať druhov práčok či televízorov, ale iba štyri-päť. Bolo možné vybrať si možno z piatich-šiestich druhov áut, ktoré boli na trhu, a nie ako dnes, keď si človek môže, respektíve musí vybrať z ponuky možno viac ako sto značiek a typov.
Za socializmu bolo synonymom kvality čokoľvek z kapitalistického západu. Dnes vidíme, že to bol aj efekt „zakázané ovocie najviac chutí“. Tiež je zaujímavé si všimnúť, ako si na bohatú ponuku trhu zvykáme a berieme to už ako samozrejmosť. Ale poďme späť k téme nedele. Väčšina západných krajín si totiž nedeľu ako voľný deň uchránila; my, žiaľ, medziiným aj pre tlaky zahraničných obchodných reťazcov, sme chceli mať „neobmedzené“ možnosti, a tak sa nedeľa stala pre mnohých najmä v mestách nákupným dňom. Nedeľný predaj je typický skôr pre postkomunistické krajiny. Dalo by sa povedať, že je to prejav tzv. divokého kapitalizmu, ktorému chýba cit pre skutočné potreby človeka.
Vnímam, že teraz po koronakríze si viac ľudí začína hlbšie uvedomovať hranice konzumu. Že materiálne veci síce, samozrejme, pre život potrebujeme, ale nedokážu nás naplniť a uspokojiť. Nielen z chleba žije človek…
A dovolím si pripomenúť a zdôrazniť, že práca v nedeľu je aj v zmysle nášho súčasného právneho poriadku výnimkou. Podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, podľa § 2. čl. 2 je nedeľa dňom pracovného pokoja. A podľa Zákonníka práce, zákon č. 311/2001 Z. z., prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (§ 94, čl. 2).
Možno jeden banálny argument v prospech zatvorenia obchodov v nedeľu. Pamätám si, keď som bol malý chlapec, občas v nedeľu dopoludnia k nám prišla jedna suseda a popýtala požičať dve vajíčka či inú drobnosť. Bolo to veľmi milé, spravidla potom vajíčka vrátila aj s nejakým koláčikom na ochutnávku. Čiže môže to byť aj dnes opatrenie na zlepšenie medziľudských susedských vzťahov. Osobitne vo veľkých mestských panelákoch by takéto zážitky mohli byť veľmi užitočné. 😊
Mnohí ľudia argumentujú, že pracujú na zmeny a nedeľa je pre nich jediným dňom, keď môžu urobiť veľký nákup.
Asi pred troma rokmi sa zatvorili obchody počas sviatkov a pomerne rýchlo sme si zvykli. Počas koronakrízy sú obchody v nedeľu tiež zatvorené a taktiež to nespôsobuje nejaké všeobecné problémy. Naopak, mnohí ľudia v čase koronakrízy sa snažili minimalizovať riziko nákazy, a tak chodili nakupovať iba raz do týždňa či dokonca aj menej často. Aj podľa obchodníkov je nakupovanie predovšetkým otázkou zvyku.
Dovolím si vyjadriť sa k tomu, že niekto nemá inokedy čas si nakúpiť – že na to nutne potrebuje nedeľu. Zdá sa mi, že tam bude kdesi hlbší problém a nespočíva iba v nedeľnom predaji. Zákonník práce má viacero ustanovení o pracovnom čase. Je ťažko predstaviteľné, aby človek od pondelka do soboty nemal čas na nákup, a to pravidelne. Ak je to tak, potom je namieste obrátiť sa na inšpektorát práce. A ak sa to deje vo väčšom meradle, tak je to závažná spoločenská téma a mali by sme tomu venovať pozornosť a začať riešiť tento problém.
Druhou výčitkou je otázka, kedy si majú študenti alebo dôchodcovia s nízkym príjmom zarobiť, ak im vezmeme nedeľu a obchody. Čo vy na to?
Ak sa držíme princípov, neznamená to, že nás to nemá aj niečo stáť. Vždy sa dá hľadať riešenie. Možno práca v sobotu či cez týždeň (aj keď trocha slabšie platená), možno sociálne štipendium, možno štipendium za výborné študijné výsledky, možno nejaká nadácia, možno nejaký dobrý strýko, možno iná brigáda… Mal by toto byť dôvod, aby sme nechali pracovať desaťtisíce ľudí, ktorí by nemuseli pracovať, a nepokúsili sa urobiť niečo pre to, aby nedeľa bola viac nedeľou pre čo najviac ľudí?
A vždy bude pre spoločnosť nutná práca zdravotníkov, hasičov, policajtov, opatrovníkov v domovoch dôchodcov, pracovníkov v kultúre (divadlá, kiná, festivaly), v médiách (určite je dobré, že TV, rádio vysiela), reštauráciách, hoteloch, v doprave… A skúsenosti z posledných troch rokov tiež hovoria, že počas voľných sviatočných dní (pätnásť a pol dňa) vzrástol turistický ruch. Čiže prirodzene dochádza k istému prelievaniu. Takže aj študenti, aj dôchodcovia si môžu niekde zarobiť. Len možno budú musieť trocha viac hľadať.
TREBA HĽADAŤ, ČO NÁM PRINESIE VIAC SPOLOČNÉHO DOBRA
A prečo to vôbec regulovať? Prečo nedať slobodu, ako to niektorí navrhujú, aby si predavači mohli slobodne povedať, či chcú, alebo nechcú v nedeľu robiť? A aj jednotlivé obchody či reťazce by sa mohli rozhodnúť, či v nedeľu zatvoria, alebo nie…
Ide o to, či nám daná regulácia prinesie viac spoločného dobra, alebo nie. Návrh o slobodnom rozhodovaní sa znie na prvé počutie veľmi dobre. Nikto nikoho nebude nútiť – všetci zostanú slobodní – nikto o nič nepríde… Bežný človek, zákazník nevidí hneď súvislosti a problémy, ktoré sú s takýmto prístupom chtiac-nechtiac spojené. Keď sa však na to pozrieme bližšie, zistíme, že s tou slobodou to až také slobodné nie je.
Väčšina obchodníkov takýto prístup odmieta, tvrdí, že by to nefungovalo. Obchodníci hovoria, že pokiaľ nebude zrušenie nedeľného predaja platiť pre všetkých, tak predovšetkým tam, kde je silná konkurencia – teda v mestách –, nebudú môcť obchody zavrieť, ani keby chceli. Jednoducho, ak by zavrel niektorý reťazec svoje prevádzky, reťazce, ktoré by v nedeľu zostali otvorené, by získali konkurenčnú výhodu. Časť zákazníkov by prirodzene šla k nim a možno by tam potom už „zostala“ (vytvorila by si zvyk) aj mimo nedieľ. To je pohľad zo strany obchodníkov.
A zamestnanci? Do Zákonníka práce by sa dala zakotviť možnosť o výhrade svedomia („nechcem v nedeľu pracovať“), ba aj to, že zamestnanec nesmie byť preto diskriminovaný. Ale de facto by vznikli dve kategórie zamestnancov – tí „univerzálni“ a tí „s obmedzením“. Každý zamestnávateľ má prirodzene radšej univerzálnych pracovníkov bez rôznych výnimiek. Ak by prišla situácia, že by si mal vybrať – je jasné, kam ho to nakloní. Preto by si možno mnohí pracovníci „slobodne“ zvolili prácu v nedeľu, aby neriskovali. Trh nie vždy všetko vyrieši tak, aby neutrpela sloboda. Musíme sa pozrieť, aká spoločenská dohoda zabezpečí najviac spoločného dobra pre spoločnosť ako celok.
Áno, zákazníci objektívne nejakú konkrétnu možnosť stratia. Ale ide o to, či sa ako spoločnosť dokážeme pozrieť na veci komplexne, nielen zo svojho úzkeho parciálneho pohľadu. Prečo musíme po celom Slovensku vytrhnúť desaťtisíce najmä žien, ale i mužov z ich rodín, pokiaľ to nie je nutné a vieme to zariadiť ináč?
Sú regulácie, ktoré veľmi vážne vstupujú do našich životov. Napríklad v niektorých veľkých mestách pri zhoršenej smogovej situácii sa umožní vstup do mesta v párnych dňoch iba autám s párnymi číslami a v nepárnych s nepárnymi. To je dosť vážny zásah do slobody! Pred pár dňami som v médiách zachytil informáciu, že v Rakúsku idú zakázať jazdu hlučných motoriek. To je tiež zásah do slobody. Ale za takýmito reguláciami je ochrana spoločného ovzdušia či ochrana slabších – prečo by sa mali malé deti budiť a byť znepokojené rámusom extrémne hlučných motoriek?
Podobne zavreté obchody chránia predavačky a predavačov, pretože ináč by v konečnom dôsledku nemali reálnu slobodu voľby. Je to teda aj vec solidarity. Podľa prieskumu agentúry FOCUS z mája t.r. asi 90 % predavačov si želá zavreté obchody v nedeľu. Podľa OZPOCR je to asi 87%, pričom ak sa zoberú iba pracovníci slovenských reťazcov je to až 97 %. Je slušné ignorovať týchto ľudí?
Samozrejme, so žiadnym opatrením sa nestotožní 100 % populácie. Ale stále ostáva množstvo prác, ktoré sú v nedeľu potrebné, a tí, ktorým špeciálne vyhovuje pracovať v nedeľu, by sa mohli uplatniť v tejto oblasti.
Polemika trvá aj ohľadom toho, či zatvoriť len obchody a nie všetko. Mysleli ste vo vašej výzve aj na to?
Všetko? To teda naozaj nie! Zdravý rozum predsa jasne hovorí, že musia fungovať nemocnice, rôzne záchranné zložky – hasiči, policajti, niekto sa musí starať o starých ľudí v domovoch dôchodcov. Asi by sme neboli spokojní, ak by v nedeľu nebola otvorená žiadna lekáreň, nefungovala by verejná doprava, boli by zatvorené čerpacie stanice alebo by sme nemali elektriku.
Je tu na jednej strane prirodzená potreba človeka mať sedemdňový týždeň, ktorý popri dňoch práce zahŕňa aj deň odpočinku, a na druhej strane je tu potreba niektoré práce zabezpečiť nepretržite. Kde je však hranica?
Pripomeniem, že cirkevná morálka pripúšťa nedeľnú prácu nielen vtedy, keď ide o nevyhnutnú službu pre život človeka (lekári, hasiči), ale tiež vtedy, ak by hrozila veľká materiálna škoda – napríklad ak by bolo treba urýchlene zachrániť úrodu pred hroziacou búrkou. Cirkev sa opiera o slovo Pána Ježiša: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ (Mk 2, 27) Nutná služba je prejavom lásky a nenarúša prežívanie nedele.
Predseda predstavenstva Coop Jednota Senica Ivan Bzdúšek sa vyjadril: „Zastávame názor, že prevádzky, ktoré nemusia byť otvorené, môžu byť pokojne zatvorené.“ Naozaj jednoduché a jasné slová. Preto sme v našej výzve z 15. mája 2020 uviedli aj vetu: „Skutočne vyspelá spoločnosť hľadá spôsoby, ako dopriať voľnú nedeľu čo najväčšiemu počtu svojich členov.“
Je fakt, že verejná diskusia sa dnes vedie predovšetkým o obchodoch. Určite bude potrebné zamyslieť sa nad tým, ako aj iným povolaniam dopriať viac nedeľného odpočinku. Slovensko výrazne predbieha svojich susedov vo V4 v počte ľudí pracujúcich v nedeľu. Kým u nás v nedeľu pracuje viac ako 17 % zamestnancov, v Poľsku je to asi len 6 %. Mimochodom, v rámci EÚ má Slovensko prvenstvo v množstve ľudí, ktorí pracujú cez noc. A dobre vieme, že pravidelný oddych a správne rozloženie pracovného času má vplyv nielen na zdravotný stav, ale aj na motiváciu a produktivitu práce. Iba spomeniem, že s pomocou zdrojov EÚ sa ešte pred koronakrízou rozbehol aj u nás veľký prieskum o práci nadčas, v noci a počas sviatkov a o ich vplyvoch na zdravie pracovníkov. Korona tento projekt zbrzdila, ale jeho výsledky budú určite veľmi podnetné.
Na Slovensku v nedeľu nepracuje podľa INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz; pozn. red.), respektíve spoločnosti Trexima asi 82,2 % pracovníkov, pričom v maloobchode pracujú asi 2,3 % a v ďalších odvetviach asi 15,5 %. Vyčíta sa nám, prečo sa zameriavame iba na tie 2,3 %. Každé opatrenie, ktoré pomôže ľuďom dosahovať vyrovnanosť a harmóniu, teda to, čo podporí charakter nedele ako výnimočného oddychového dňa, je krokom dopredu.
Kde je teda hranica, čo nechať otvorené a čo nie?
O tých jasných prípadoch, zabezpečujúcich nutný trvalý chod spoločnosti, myslím, diskusia nie je potrebná. Ale aký kľúč použiť pre tie diskutabilné oblasti? Myslíme si, že prevádzky, ktoré prispievajú k možnosti trávenia nedele ako dňa oddychu, relaxu, spoločne tráveného času rodín či priateľov, čiže tie, ktoré posilňujú sviatočný, osobitný charakter, robia službu spoločnosti, a preto je vhodné, aby boli otvorené. To sa vzťahuje napríklad na stravovacie a ubytovacie zariadenia, kultúrne a turistické zariadenia, športové podujatia (hoci tu by si to vyžadovalo aj určitú kultiváciu).
Z tohto pohľadu nákup potravín, ale aj iného tovaru, sa dá bez problémov (respektíve s minimálnymi – riešiteľnými problémami) zvládnuť či už počas pracovných dní, alebo cez víkend – v sobotu. Spoločenská cena za luxus nedeľných nákupov je príliš vysoká – desiatkam tisícov ľudí zabraňuje prežívať voľný deň s ich rodinami a priateľmi. Prispieva k tomu, že sa v celej spoločnosti stiera ten potrebný rozdiel medzi pracovným dňom a nedeľou.
Uznávam, že pre niekoho, kto má v sobotu 24-hodinovú službu a rád by si nakúpil v nedeľu, môže vzniknúť nepríjemná situácia. Je mi to ľúto. Ale pre niekoľko výnimočných prípadov nie je správne odhadzovať princíp! V dobe chladničiek a mrazničiek a iných vymožeností sa veci dajú elegantne riešiť. Dokonca s použitím hriankovača či mikrovlnnej rúry si viem zabezpečiť aj v nedeľu ráno teplé rožky. 😊
Vyskytol sa aj argument, že vláda na takúto zmenu nemá mandát, lebo to žiadna strana nemala vo volebnom programe.
Volebné programy politických strán a vládny program sú dôležité demokratické nástroje v rámci volieb a v rámci plánovaného rozvoja spoločnosti. Vláda by z týchto vecí nemala robiť trhací kalendár. Ale nemyslím si, že je vylúčené, pokiaľ sa vládna koalícia zhodne, urobiť aj niečo naviac. Život je predsa pestrý a môže priniesť nové situácie, respektíve nové pohľady na staré situácie. Takými prípadmi môžu byť schvaľovanie mierových vojenských misií, reagovanie na neočakávaný ekonomický vývoj a podobne.
A keď už sme hovorili o volebných programoch, nepredpokladám, že by niektorá strana mala v programe, že nedovolí zaviesť obmedzenie nedeľného predaja. Ak by koalícia nemala právo schváliť nič mimo programov strán, respektíve vládneho programu, v istom zmysle by to bolo proti princípu slobodného demokratického parlamentu. Poslanci dostali dôveru občanov, aby vždy aktuálne, po zhodnotení situácie a možných dopadov, slobodne rozhodli v ich prospech.
Dosiahnutie konsenzu vládnej koalície má prednosť pred inou formou schválenia zákona. Určite si nikto neželá, aby problematika voľnej nedele bola rozbuškou, ktorá by znemožnila pokračovanie tejto koalície. Demokracia má aj nástroj referenda. Hoci si myslím, že referendum o tejto téme by nielen dopadlo pozitívne, ale pravdepodobne by mohlo byť aj platné (dosiahlo by sa päťdesiatpercentné kvórum), nemyslím si, že tento „drahý nástroj“ by bolo primerané v tomto prípade použiť. Prieskum verejnej mienky je tu dostatočný. Verím, že občianska a odborná diskusia umožní dosiahnuť dostatočnú zhodu.
NEPONÚKAME LEN NÁBOŽENSKÉ DÔVODY PRE VOĽNÚ NEDEĽU
Príspevky na sociálnych sieťach tvrdia, že nám hrozí diktát a katolícka republika. Viete to vyvrátiť?
Asi by sme neboli pravdiví, ak by sme tvrdili, že v našej motivácii pre voľnú nedeľu kdesi v podvedomí nevystupuje aj náboženský motív. Ale súčasne tvrdíme, že všetky podstatné argumenty sú racionálne a nepotrebujú teologické zdôvodnenia. Je to lepšie pre drvivú väčšinu jednotlivcov a najmä pre spoločnosť ako celok.
Ľudské väzby sa bez spoločne tráveného času trhajú, minimálne oslabujú. Vieme sa teda zhodnúť, že je dôležité pre rodinu a pre vzťahy s priateľmi mať jeden spoločný voľný deň. Po stáročia je týmto voľným dňom nedeľa. Aj u nás sú vtedy stále zatvorené úrady, školy, väčšina firiem. Poznáte nejaký dôvod, aby týmto spoločným voľným dňom bol niektorý iný deň týždňa? Ak spoločnosť podrží nedeľu, nedeľa podrží spoločnosť.
A čo pohľad kresťana?
Samozrejme, že pre nás je nedeľa dňom Pána. Ale nech sa nikto nebojí, že by sme sa pokúšali presadiť povinnú účasť na bohoslužbe. To naozaj nechceme! V encyklike Dies Domini Ján Pavol II. píše, že nedeľa je aj dňom človeka. A toto platí pre všetkých bez rozdielu! Dopriať rodinám jeden spoločný deň na oddych je zásadné sociálne dobro. Nedeľa by mala byť dňom osobitne vyhradeným na intenzívnejšie budovanie vzťahov – k ľuďom, k sebe, k Bohu. Pre veriaceho je nedeľa podstatne aj dňom vďačnosti a radosti z darov Stvoriteľa. Človek, ktorý toto dokáže úprimne a intenzívne prežiť, je hlboko vnútri zrelaxovaný a nabitý energiou na ďalší týždeň.
Ak by sa presadil zákaz nedeľného predaja, vôbec by to neznamenalo, že chceme komukoľvek diktovať, ako má tráviť čas. Nemôžeme ovplyvniť, ako ľudia so svojím časom naložia, ale voľnou nedeľou môžeme pre čím väčší okruh ľudí vytvoriť priestor slobody.
A možno ešte jedna poznámka ku kultúre trávenia nedele. Myslím, že všetci – tak kresťania, ako aj nekresťania – môžeme túto úroveň zvyšovať. Možno aj hľadaním inšpirácií v okruhu priateľov, v medzigeneračnom dialógu či v rámci komunitných možností. Aby pre každého z nás nedeľa naozaj bola nedeľou, po ktorej sa budeme opäť tešiť na ďalší týždeň.
PRE VOĽNÚ NEDEĽU JE DOSŤ LOGICKÝCH ARGUMENTOV
Mnohí ekonómovia (aj veriaci) tvrdia, že nemajú problém so zavretými obchodmi v nedeľu, ale teraz po karanténe naša ekonomika príliš utrpí, ak obchody v nedeľu neotvoríme.
Určite sa potrebujeme ekonomicky znormalizovať, rozbehnúť. Som však presvedčený, že naša spoločnosť viac ako otvoriť obchody v nedeľu potrebuje upevniť hlbšie základy – tie udržia spoločnosť a udržia aj ekonomiku. Myslím tým napríklad principiálnu neprípustnosť korupcie – v našich mysliach i v našom správaní na všetkých úrovniach. Odmietanie nespravodlivých výhod a akéhokoľvek kradnutia; možno sem patrí aj poctivosť pri využívaní fondu pracovného času.
Určite je čo zlepšiť v lojalite a solidarite zamestnávateľa so zamestnancom – ale aj naopak! A v neposlednom rade ide o zásadné zlepšenie vzťahu k životnému prostrediu, ako o tom píše pápež František v encyklike Laudato si’. Vnímať viac celú ekonomiku ako službu človeku, službu životu. Je neprijateľné podnikanie na slabosti iných – myslím tým dôslednejší postoj voči drogám, alkoholizmu, gamblerstvu, ktoré ničia jednotlivcov a rodiny.
Dúfajme, že súčasnej vláde sa podarí tiež zvýšiť dôveru v spravodlivosť, vynútiteľnosť práva pre všetkých. Pocit bezprávia totiž nahlodáva človeka kdesi veľmi hlboko vnútri a disponuje ho na „odškodnenie“ podľa vlastných predstáv. Pamätáme si heslo zo socializmu: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu.“ A takéto postoje sú možno dedičné. 😊
Nezriedka sa stretám s postojom ľudí: „Je to zlé, spoločnosť ide dolu vodou, ja s tým nič neurobím. Môžem sa iba prispôsobiť.“ A preto by som ešte pridal: vnímať život a budúcnosť pozitívnejšie, s väčšou nádejou. Kresťanovi nepristane beznádej. A práve nádej je to, čo by sme mali do spoločnosti vnášať. Občianska angažovanosť robí našu spoločnosť ľudskejšou, solidárnejšou. Nesmieme sa zoči-voči negatívnym trendom vzdávať! Toto všetko prispeje k zlepšeniu života a k normalizácii a stabilizácii ekonomiky omnoho zásadnejšie ako nedeľný predaj.
Vieme sa pozrieť na voľnú nedeľu aj cez financie?
Nedá sa na všetko pozerať iba cez peniaze. Hoci aj takýto pohľad je určite namieste. Nie som ekonóm a netrúfam si ísť do väčších detailov. Ale hovoril som s obchodníkmi a tí tvrdia, že ak sa bude dodržiavať nedeľa ako deň pracovného pokoja, citeľne im klesnú náklady (energie na svietenie, kúrenie, v lete chladenie priestorov, upratovanie, zásobovanie, mzdové náklady). Čo sa týka predajní potravín, tam naozaj nie je riziko, že by klesla celková tržba, iba sa rozloží na zvyšných šesť dní.
Skúsenosti zo zavedenia pätnásť a pol voľných dní ukazujú, že ani tržby, ani zamestnanosť neklesli, ale vzrástla produktivita práce. Dokonca sú opačné skúsenosti, že voľné dni prinášajú efekt zvýšenia tržieb – ľudia akoby mali obavu z nedostatku, a tak kupujú aj viac – do rezervy. Rovnaké skúsenosti sú aj z Poľska, ktoré pred pár rokmi postupne zaviedlo zatvorenie obchodov v nedeľu. Celková rentabilita predaja sa teda zvýši. Pri dobrej vôli to umožní podeliť sa o tento dodatočný zisk aj so zamestnancami.
Spomeniem ešte jednu súvislosť. V sektore obchodu je chronický nedostatok pracovníkov. Otázka miezd je jedným z dôvodov, že pracovníci sa do obchodov stále veľmi nehrnú. I keď platy sa postupne dvíhajú, ešte stále porovnanie s inými sektormi nevyznieva pre pracovníkov obchodu veľmi priaznivo. Ľudia, ktorí obchodnícku problematiku poznajú, tvrdia, že jedným z dôvodov nedostatku pracovníkov je i nutnosť práce v nedeľu.
Podľa Zákonníka práce to môžu byť maximálne dve nedele za mesiac. Ale v praxi, najmä v menších prevádzkach, ak pre práceneschopnosť alebo čerpanie dovolenky nemá kto vykryť nedeľnú prevádzku, stáva sa, že pracovník či pracovníčka má aj tri pracovné nedele za mesiac. A to už rodina silno cíti, v konkrétnych prípadoch je to na hranici znesiteľnosti manžela, manželky či detí. To už ohrozuje stabilitu konkrétnej rodiny.
Majú predavačky vďaka nedeli lukratívnejší plat?
Zákonník práce priznáva v sobotu päťdesiatpercentný a v nedeľu stopercentný príplatok k základnému platu. Ale to neznamená, že by pracovníci mali za nedeľu dvojnásobnú mzdu. Tie percentá sa vzťahujú iba na minimálnu mzdu! V reáli podľa údajov INESS nedeľná práca prináša pracovníkom v potravinárskom maloobchode mesačne približne tridsať-štyridsať eur. Určite to nie je vzhľadom na pomerne nízke mzdy v tomto sektore zanedbateľná suma. Ale nie je to ani suma, ktorá by zásadne menila situáciu daného zamestnanca a jeho rodiny a pre ktorú by mnohí zamestnanci – najmä matky – boli ochotní nechať svoje deti a manžela/manželku v nedeľu osamote.
Určite ste museli hovoriť aj s obchodníkmi. Ako to vnímajú oni?
Už sme spomenuli, že podľa nedávneho prieskumu agentúry FOCUS asi 90 % a podľa OZPOCR asi 87 % zamestnancov si želá, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Ak sa berú iba odpovede zamestnancov slovenských reťazcov, tak je to až 97%. Pri reťazcoch združených v SAMO (Slovenská asociácia moderného obchodu) nepoznáme presné čísla, ale predseda tohto združenia, pán Martin Krajčovič, tiež potvrdil, že je to väčšina zamestnancov.
Obchodníci súčasne vnímajú ako dôležité, že ak by sa všeobecne zrušil nedeľný predaj, zvýšilo by to atraktivitu práce v obchode. Znamenalo by to aj zvýšenie kvality – hlásilo by sa viac ľudí a mohol by byť prípadne lepší výber. Uznávame, že situácia v obchodných centrách je trocha zložitejšia. Tam sa vo väčšej miere, údajne najmä v nedeľu, realizuje tzv. impulzívny predaj, teda „vidím a bez väčšieho zváženia kúpim“.
Ale nezdá sa mi vhodné, aby sme rozvoj našej ekonomiky stavali na takomto konzumnom správaní. Životnému prostrediu to určite neprospieva. A tiež je fakt, že v mnohých krajinách sú v nedeľu aj tieto prevádzky zatvorené. Som presvedčený, že ak budeme úprimne hľadať dobré riešenia pre spoločnosť, spoločne ich nájdeme.
Nebolo by lepšie najprv – tak ako pri iných „chúlostivých“ témach – predložiť návrh na verejnú diskusiu?
O tejto otázke sa diskutuje viac či menej zhruba od roku 2000. Sociologické prieskumy pripravenosti ľudí prijať zavreté obchody v nedele to opakovane dokazujú – aj teraz, v máji 2020! Trocha prekvapujúco vyznieva prieskum agentúry FOCUS, zverejnený pred pár dňami, 3. júna. Podľa tohto prieskumu, ak by mali obchodníci a taktiež predavači a predavačky možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí, čiže slobodne sa rozhodnúť, či (ne)zavrú svoj obchod, respektíve či (ne)chcú v nedeľu pracovať, namiesto 72 % respondentov (bežných občanov – zákazníkov) by v takom prípade súhlasilo so zatvorenými obchodmi iba 50 % ľudí.
Naopak, za otvorené obchody v nedeľu by bolo až 47 % respondentov, oproti 26 %, keď sa o slobode voľby v otázke nehovorilo. Ako sme o tom už hovorili v jednej otázke – na prvý pohľad sa naozaj zdá, že trh to vyrieši a slobodu nikomu nezoberie. Ak by však ľudia poznali reálne súvislosti, ovplyvnilo by to ich postoje a odpovede.
Možno tak na odľahčenie sa spýtam, koľkí ľudia, ktorí bojujú za otvorené obchody, by boli ochotní aspoň raz za mesiac vymeniť v nedeľu od rána do večera predavačku a postaviť sa za pult či ku kase. Aj toto by malo byť súčasťou diskusie. 😊
Existuje aj Európska aliancia za nedeľu. Konzultujete návrh zákona aj s jej členmi?
Aktuálne sme sa s ESA (European Sunday Alliance) nekontaktovali, ale ESA dlhodobo jednoznačne bojuje za nedeľu bez práce, respektíve iba za vykonávanie práce, ktorá je nevyhnutná. Ale pripomenuli ste mi jednu európsku súvislosť.
Európska ľudová strana prijala v roku 2012 programový dokument, ktorý v bode 373 hovorí: „Pre sociálne dobro ľudí je dôležité, aby bol v spoločnosti jeden spoločný voľný deň v týždni. Po stáročia bola v Európe týmto dňom nedeľa. Je dôležité aj pre zachovanie kultúrnych koreňov Európy chrániť nedeľu ako spoločný celoeurópsky voľný deň.“
Popri celoeurópskych kultúrnych súvislostiach je tu aj ďalší aspekt. Aby sa zabránilo neodôvodneným cezhraničným nákupom a získavaniu konkurenčných výhod štátov, ktoré nemajú obchody v nedeľu zatvorené, bolo by najlepšie, ak by sa ochrana nedele postupne rozšírila na čo najviac európskych krajín. Dobro voľného dňa by sa iba rozšírilo.
Môžete na záver vymenovať bonusy voľnej nedele, ktoré budú patriť všetkým – nielen veriacim –, aby bolo jasné, že sa to naozaj oplatí?
Na prvom mieste je to pravidelný relax – pokojnejšia, uvoľnenejšia atmosféra v celej spoločnosti. Život človeka charakterizuje istý rytmus, napríklad nádych – výdych, deň – noc, práca – odpočinok. Z toho vyplýva, že to, čo napomáha udržaniu výnimočného charakteru nedele ako dňa odpočinku, treba posilňovať. Trvalý život na vysokých obrátkach vedie k preťaženiu, vyhoreniu, k chorobám. Rovnováha, ktorú nedeľný odpočinok podporuje, sa vráti v podobe vitality pracovníkov.
Voľná nedeľa dáva človeku možnosť byť viac sám so sebou i s blízkymi – s rodinou a s priateľmi. Môže byť viac v styku s prírodou, mať čas na šport. Môže vystúpiť zo svojej každodennej rutiny a môže vidieť seba i svet akoby z inej perspektívy.
Pozitívny je aj vplyv na prírodu, teda ekologický aspekt. Je evidentné, že menej prepravy tovarov, menej cestovania do práce či menej výroby prináša ekologické benefity pre planétu a zdravotné pre ľudí. Mohli sme pozorovať, ako počas karantény príroda ožila. Zavreté obchody v nedeľu uprednostňujú dlhodobé kolektívne dobro (udržateľný život aj pre ďalšie generácie) pred momentálnym individuálnym dobrom niektorých (slobodu voľby).
Bez nedele má týždeň iba sedem pracovných dní. Všetko, čo primerane pomáha vytvárať podmienky na osobitný charakter nedele, je krok dobrým smerom. Aby sa nedeľa stávala pre všetkých dňom relaxu, radosti zo života, radosti zo vzťahov, radosti z prírody. A paradoxne, aj radosti z práce. Verím, že politici nájdu odvahu, aby našu krajinu priradili k tým krajinám, kde ľudia vo väčšej miere využívajú benefity voľnej nedele. Som presvedčený, že s odstupom času bude tento krok pozitívne hodnotený a ľudia budú tejto vláde za to vďačný.