Vo štvrtok 24. mája sa na pôde NR SR pod záštitou predsedu Výboru NR SR pre sociálne veci pána Jána Podmanického uskutočnilo pri príležitosti 8. výročia vstupu Slovenska do EU a Svetového dňa rodiny (15. máj) kolokvium na tému Ekonomická kríza v Európe a rodina. Kolokvium iniciovali mimovládne prorodinné organizácie a nadviazalo na už uskutočnené 2 odborné stretnutia k téme rodina na pôde Výboru NR SR pre sociálne veci v roku 2011 a 2012. Prednášky sa venovali jednak programovému vyhláseniu vlády, kde sa definuje, že vláda podporí dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobru. Viacerí rečníci podčiarkli potrebu sledovania a vyhodnocovania legislatívnych zmien vo vzťahu k rodine. Veľká časť rodinných politík sa uskutočňuje na komunálnej úrovni. Podpredseda ZMOS, Turčány podčiarkol nutnosť medzisektorovej spolupráce a výraznú potrebu podpory mladých rodín, najmä výstavbou sociálnych bytov, určených mladým rodinám. Branislav Ondruš poukázal na to, že podpora rodiny je nevyhnutnou úlohou štátu, aby sa rodiny stali základom silnej a zdravej spoločnosti. „Uvedomujeme si, že podpora rodín je viacdimenzionálna tematika. Chceme vytvárať priestor pre rôzne verejné služby na podporu rodín, aby rodičia mohli lepšie vybalansovať rodinné a pracovné povinnosti. Rodičia sú vystavení oveľa väčšiemu tlaku z hľadiska pracovnej záťaže ako v minulosti.“
V druhej časti sa jednalo o odborné vstupy a pohľady na rodinu z hľadiska sociológa, ekonóma, rodinného sudcu, psychiatra, ale aj majiteľa rodinnej firmy a tých, čo sa venujú ohrozeným rodinám a deťom. Základnou témou sú „family friendly policies“, politiky priaznivé rodinám, ako to deklarovala agenda Medzinárodného roka rodiny 1994. Rodinná politika má nadrezortný, prierezový charakter. Politiky väčšiny rezortov priamo alebo nepriamo pôsobia na rodinu: alebo cez jednotlivých členov rodín, alebo na spoločenstvo konkrétnych rodín, na ich vnútorné vzťahy a ich spôsob života a koniec koncov na pozíciu inštitúcie rodiny v spoločnosti. Rodina je prirodzená, relatívne samostatná bazálna jednotka spoločnosti, so silnou sebaregulačnou schopnosťou. Je založená na celoživotnom manželskom vzťahu muža a ženy. Štát ju ani nezakladá, ani ju nemôže rušiť. Čím bližšie je konkrétna forma a štruktúra rodinného spolužitia k podstate rodiny, tým sú sebaregulačné schopnosti rodiny silnejšie. Kvalita prirodzených rodinných vzťahov je zdrojom sebaregulačnej schopnosti rodiny a aj sily spolupatričnosti medzi členmi rodiny.Rodinná politika nie je totožná so sociálnou politikou. Obidve politiky majú svoje vlastné ciele i svojich adresátov. Majú však spoločný prienik v cieli uchrániť rodiny od chudoby a rozvratu. Rodiny nie sú ani vlastníctvom ani sociálnymi pacientmi štátu, ako sa táto predstava od čias komunizmu stále vracia. Naopak: štát rodinám vďačí za ich nezastupiteľné výkony pre spoločnosť a pre jej budúcnosť. Preto štát má byť v službách rodinám tým, že vytvára rámcové podmienky, aby sa prácou v právne usporiadanej spoločnosti dokázali postarať sa o seba a o svoju budúcnosť.
Podujatie malo medzisektorový charakter. Okrem predstaviteľov parlamentu sa kolokvia zúčastnili zástupcovia MPSVR, UPSVAR, ZMOS, sudcov, akademikov a zástupcovia z vyše 40 mimovládnych organizácií. Pokračovanie stretnutí bude mať pracovnejší charakter a je nádej, že sa vytvoria odborné pracovné skupiny, aby výstupy z týchto stretnutí neboli len akademické, ale aby sme našli praktické nástroje na posilnenie rodín. Na jeseň tohto roku pripravujú organizátori väčšiu konferenciu k téme dlhodobých vízií rodinnej politiky.