Milí priatelia, zišli sme sa dnes, aby sme si pripomenuli 70. výročie od najväčšej a najstrašnejšej vojny v histórii ľudstva. Žijúcich pamätníkov na túto hrôzu je medzi nami postupne menej a menej. Pred sedemdesiatimi rokmi, keď sa dosiahol vytúžený mier, ľudia boli presvedčení, že nič také sa nesmie nikdy v histórii ľudstva zopakovať. A možno s vďakou povedať, že naozaj sa vojnový konflikt takých rozmerov dosiaľ neopakoval. A treba tiež pripomenúť, že v dôsledku hrôz 2. svetovej vojny, ľudstvo dosiahlo viaceré významné pozitívne kroky, predovšetkým Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá bola dôsledne založená na prirodzenom práve, Organizáciu svetových národov, Radu Európy a jej Európsky dohovor o ľudských právach, i Európsku úniu.
Priznám sa však, že dnes je moja istota, že veci sa nám nemôžu vyšmyknúť z ruky a že ozbrojený konflikt vážnych, ba osudových rozmerov, je do budúcnosti zažehnaný, – dnes je táto moja istota menšia ako pred piatimi, či desiatimi rokmi.
Pri vnímaní sveta – či už ide o „mikrosvet“ v mojom blízkom okolí, alebo o vzťahy medzi spoločenstvami ľudí a vzťahy medzi národmi – často mi zíde na um, že prítomnosť nechceného, nežiadaného, ba nenávideného zla vo svete je tak evidentná, až to človeka zaráža. My, veriaci, ktorí vidíme v Biblii a v cirkvi najhlbšiu učiteľku života, by sme povedali, že sú to rôzne prejavy hriechu. Áno, trúfam si povedať, že z istého pohľadu dedičný hriech a jeho dôsledky na náš ľudský mikro- i makrosvet v priebehu celých dejín ľudstva je asi „experimentálne“ najoverenejším faktom na svete. Kto si želá zlo? Kto po zle túži? Kto chce vedome, či s radosťou robiť druhému zlo? Kto chce druhého človeka týrať, robiť mu peklo na zemi? A predsa – koľko zla stretáme vo svete; koľko nepochopiteľného, nelogického, zákerného zla si navzájom dokážeme spôsobiť? Hoci sme tak blízko raja – prečo je toľko pekla na zemi?
Keď sa apoštol Pavol cíti konfrontovaný s týmito skutočnosťami, zvolá: „Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ Ale pokračuje v pokornom a vďačnom tóne: „Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána!“
Ako sa z tohto poučiť, čo si vziať do života, keď tu dnes uvažujeme o vojne a mieri?
Človek bez Boha zlo nedokáže poraziť. Boh nás stvoril, Boh nás vykúpil a Boh nás chce aj dvíhať a posväcovať, pomáhať nám riešiť naše problémy.
Albert Einstein, jeden z najväčších fyzikov 20. storočia konštatoval: „Mier nemôže byť udržovaný násilím, môže byť dosiahnutý len porozumením.“
Srdcom pokoja je pokoj v srdciach. Práve táto myšlienka bola pri zrode Svetového dňa pokoja, alebo tiež Svetového dňa mieru, ktorý sa na základe iniciatívy pápeža Pavla VI. oslavuje vždy v prvý deň roka už od roku 1968.
Každý z nás i ako spoločenstvo sa teda môžeme viac a viac stávať tými, ktorí prispievajú k pokoju a mieru vo svete.
Pavol Kossey, podpredseda FKI
príhovor bol prednesení pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia II. svetovej vojny 7. mája 2015 pri Pamätníku slobody mesta Bratislavy.