Naše obavy z budúcnosti môže rozptýliť iba hlbší zdroj nádeje

Obhliadnutie sa za 30 rokmi života v demokracii.

Chvála demokracii

Pred 30 rokmi sme sa vydali na cestu vymanenia sa z totalitnej minulosti a budovania slobodnej demokratickej spoločnosti, ktorá mala rozvíjať život v prosperite, slobode myslenia, vyznania, vo vzájomnej úcte. Dnes sú štátne hranice otvorené, máme náboženskú slobodu, ako občania sa môžeme slobodne angažovanosť a mať podiel na formovaní našej spoločnosti. Sloboda je úžasný, nezmerný dar, ktorý nevieme doceniť. Každý z nás smie byť slobodne sám sebou a otvárať sa pre vyššie hodnoty.

Keď sa ohliadneme dozadu na udalosti, ktoré predchádzali zmene režimu pred 30 rokmi, výrazné miesto tu má Sviečková manifestácia. Bol to prvý vedome pripravovaný masový prejav odporu voči režimu. 25. marca 1988, jeden a pol roka pred Novembrom ´89, ju zorganizovali predstavitelia tzv. podzemnej cirkvi. Kľúčom, ktorý odomkol cestu k ďalšiemu vývoju, bolo prekonanie strachu a uvedomenie si, že zápas za občianske a ľudské práva si vyžaduje odvážne a obetavé zasadenie sa za spoločnú vec. Kresťania iniciovali nielen naplnenie svojich práv – dodržiavanie náboženskej slobody a menovanie biskupov – ale zasadili sa aj za univerzálne práva pre všetkých, keď požadovali úplné dodržiavanie občianskych práv. Príklad tejto otvorenej spolupráce je dôležitým kľúčom pre budúcnosť.

Pokrok v materiálnej oblasti je viditeľný na prvý pohľad – aj keď, žiaľ, nie pre všetkých. Naše mestá a dediny sa zmenili priam na nepoznanie. Slobodná demokracia umožňuje rozvinutie talentov a potenciálu prítomného v ľuďoch. Ekonomický pokrok ťahajú podnikatelia a vo väčšine prípadov sú to schopní ľudia, nesúci neľahké bremeno zodpovednosti. Zaslúžia si našu úctu. Vďaka nim sa vytvárajú podmienky pre dôstojný život jednotlivcov i rodín. Chceme vyzdvihnúť aj životný príklad ľudí, ktorí dokázali nielen poctivo zarobiť slušný majetok, ale sa aj solidárne podeliť.

Demokracia je zatiaľ najlepší spoločenský systém na tomto svete. Možno by sa aj dal lepší vymyslieť, ale vzhľadom na ľudskú náklonnosť zneužívať slobodu, nie je to ľahké a nikomu sa to zatiaľ nepodarilo.

Čo nám tu škrípe?

V reálnom živote vidíme, že napriek mnohým pozitívam – demokracia nie sú iba víťazstvá a benefity. (Drobná vsuvka pre figliarskych kresťanov: Na to, že demokracia nefunguje, sa sťažujte u Adama a Evy, že nám tu zanechali dedičný hriech.)

Napriek tomu, že podmienky pre dôstojný život obyvateľov našej krajiny sa objektívne zlepšili a na väčšine územia Európy sme už tri štvrtiny storočia bez vojny – paradoxne je pocit neistoty a obáv z budúcnosti dnes silnejší ako v uplynulých desaťročiach. Životný optimizmus sa stáva akýsi vzácnejší.

Keď sme hovorili o dobrodení slobody pre ľudský život, pre rozvoj kreativity v rôznych oblastiach, treba s pozrieť aj na odvrátenú tvár slobody a to je možnosť jej zneužívania. To je napríklad oblasť alkoholizmu, drôg, pornografie, gamblerstva a iných ľudských slabostí, ktoré ničia životy jednotlivcov a rodín. Je tristné, ako napr. namiesto ochrany slabých a zraniteľných cez plošný zákaz hazardných hier, naši zákonodarcovia všemožne hľadajú zdôvodnenia a spôsoby, ako ochrániť tento priestor podnikania. A to napriek tomu, že je známe, že náklady na liečenie, práceneschopnosť, nehovoriac o zruinovaných životoch jednotlivcov a rodín, mnohonásobne prevyšujú (údajne asi šesťkrát) to, čo sa spoločnosti z hazardu vráti vo forme daní. O slobodu nás dnes môžu oberať aj ďalšie vplyvy, napríklad rôzne manipulatívne prístupy v médiách, alebo sa sami o ňu môžeme oberať živelným používaním moderných technológií.

Totalitné režimy minulosti našu spoločnosť hlboko zdeformovali. Zvrhnutie komunistickej totality pred 30 rokmi bolo výsledkom postojov a iniciatív mnohých jednotlivcov i skupín, vďaka ktorým doba v novembri ´89 dozrela pre zmenu. Spomeňme aspoň desaťtisíce politických väzňov. Je iróniou a vážnou nespravodlivosťou, že ľudia, ktorí ustáli svoju morálnu integritu, mnohí z nich dokázali odpustiť a svojim nadhľadom zasievať do spoločnosti hlbokú humánnosť a zmierenie, sú dnes na okraji jej záujmu. Ich sociálny stav je dnes neporovnateľne horší, ako stav ich prenasledovateľov – eštebákov, vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. Zatiaľ čo jedni pracovali v uránových baniach a dostávali za to v lepšom prípade smiešne vreckové, tí druhí mali vysoké platy a z nich vyplývajúce dnešné vysoké penzie. Je to jeden z príkladov, ako málo sme sa vysporiadali s dedičstvom totality.

Je mnoho ďalších oblastí, ktoré, ak v nich nepokročíme, budú ako rakovina ďalej ničiť našu spoločnosť. Spomeňme aspoň nevymožiteľnosť práva, korupciu a klientelizmus, násilie v rodinách, svojvoľné zabíjanie nenarodených, chudobu pracujúcich – osobitne viacdetných rodín, či nedostatočné zakotvenie výhrady vo svedomí v našej legislatíve.

Ako kresťania sme občanmi, súčasťou spoločnosti. Na mnohé sme hrdí. Sme si vedomí aj zlyhaní a cítime potrebu sa ospravedlniť. Niekedy sme sa nesprávali ako „spoluhľadači“ pravdy, ale jej majitelia. Vznešenú ponuku milosrdnej Božej lásky voči každému človeku sme nedokázali predstaviť autenticky – v slobode, láske, pokore, svojím životom. Chýbala nám niekedy aj odvaha byť prorockým hlasom v spoločnosti. Stále sa nevieme poučiť z odkazu Svätoplukových prútov. Nedostatok jednoty, rôzne štiepenia nás i dnes oslabujú. Mimoriadne nás mrzí, že kresťania v politike nedokážu vytvoriť spoločnú platformu. Pravá jednota je plodom veľkorysej otvorenosti pre spoločné dobro. Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že každá pravda, nech ju vysloví ktokoľvek, je od Ducha Svätého.

Ako náš život vylepšovať?

Spomenuli sme, že napriek obrovským výdobytkom života v demokracii, stráca sa dôvera v budúcnosť a životný optimizmus. Kde teda hľadať ich zdroje?

Najprv dôležitá poznámka: Keďže demokracia je najlepší možný systém, netreba meniť systém, ale jednotlivosti. A tie najdôležitejšie zmeny, ktoré vylepšia demokraciu, sú zmeny, ktoré sa udejú v ľuďoch – povedané poeticky: vnútri sŕdc a svedomí.

Spoločnosť viac ako úroveň materiálnych dobier ovplyvňuje žitá kultúra – stav „ducha“: život vo vnútornej slobode podľa vlastného svedomia, v pravde, ľudská súdržnosť. Materiálne výhody za cenu pošliapania vlastného svedomia, konzum, individualizmus neprinášajú človeku naplnenie a trvalé šťastie. Človek je šťastný, ak má v sebe autentickú ľudskosť. Zmyslom ľudského života je láska. Ak má človek správnu hierarchiu hodnôt, nemá automaticky hotové riešenia. Dokáže však dostupné možnosti efektívnejšie využívať a nachádzať dôstojné riešenia. Preto nám osobitne leží na srdci vzdelávací a výchovný systém. Ten by mal popri intelektuálnom rozvoji orientovať mladých aj na kultúru ducha a skutočnú humanitu – kritické myslenie, zmysel pre pravdu, schopnosť žiť aj pre iných. Sprostredkujme mladým – aj cez vlastnú skúsenosť a vlastný príklad – hlboké poznanie, že násilie, hulvátstvo, prehliadanie utrpenia iného človeka, nevedie ani k úspešnej spoločnosti ale ani k šťastiu jednotlivca.

K správnemu využívaniu slobody potrebujeme zodpovednosť. Plnú slobodu budeme zažívať až vtedy, ak za všetko naše konanie budeme ochotní vziať plnú zodpovednosť. Zneužívanie slobody môžu obmedziť aj dobré zákony. Toto je základná a určite potrebná cesta, ale problém zneužívania slobody vyriešiť nedokáže. Kto bude napríklad kontrolovať tých, čo majú kontrolovať? A tých, čo majú kontrolovať kontrolujúcich? Čo naozaj funguje a je aj efektívne, je osobná integrita, osobná poctivosť, život založený na vzájomnej dôvere. To je najefektívnejšia cesta k harmonickej spoločnosti a nie policajný štát a kontrola. Zápas o spravodlivosť a vnútornú slobodu je náročný, no musí zostať trvalou súčasťou života človeka. Akí ľudia, taká demokracia. Demokracia môže fungovať iba na overených hodnotách, ktorými ľudia naozaj žijú.

V globalizovanom svete pôsobia rôzny sily, myšlienkové prúdy. Sme súčasťou tohto civilizačného zápasu a chceme chrániť výdobytky európskej kultúry a myslenia. V tomto kontexte vnímame aj úsilie o zachovanie a rozvíjanie kresťanského dedičstva otcov. Chceme spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi vnášať do spoločnosti dobro a tak prispievať k jej ľudskosti – od pestovania medziľudských vzťahov a rodinného života až po prinášanie nových impulzov pre ekológiu.

Ako veriaci nachádzame najhlbší zdroj našej nádeje v Bohu. Veríme, že napriek bolesti a nespravodlivosti, napriek zlyhaniam, život má hlboký a krásny zmysel. A preto má zmysel aj každé angažovanie sa za spoločné dobro. Viera nám pomáha prežívať naše každodenné pozemské radosti i námahy. Dáva nám aj svetlo a perspektívu, siahajúce až za hrob. O túto nádej a radosť sa túžime deliť s každým človekom.

Neprestaňme si pripomínať November, lebo „tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení opakovať ju“ (George Santayana). Nedajme sa znechutiť spomienkovými optimistami, hovoriacimi ako bolo dobre v starom režime, a nedajme si ani ukradnúť November ľuďmi idúcimi po moci.

November ´89 nás stále inšpiruje, že spoločnosť môže smerovať k lepšiemu.

Pavol Kossey
podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií