Jozef Mikloško sa vo svojom vystúpení na konferencii v NR SR pozrel na tému Chudoba a rodina s odstupom 5 rokov. Zameral sa hlavne na to, čo môžeme spraviť my z pohľadu tých najcitlivejších, teda z pohľadu detí. Keďže dlhé roky pracuje s deťmi s rozpadnutých rodín, dá sa podľa charakteristiky rozpadnutých rodín povedať, čo sa dá a čo sa nedá zmeniť.
V celosvetovom meradle je možné hovoriť o 21. storočí ako o storočí opustených detí. Vo svete sú kvantá detí, ktorých počty sa už ani nedajú odhadnúť, o ktoré sa rodičia nevedeli, nechceli alebo nemohli postarať. Chudoba a sociálne vylúčenie sa týka každého tretieho dieťaťa v 14 krajinách EÚ.
Čo sa týka Slovenska, zhruba 24,5 % detí je v evidencii sociálno-právnej ochrany, teda “načuchli k problémom” a v aktívnej starostlivosti detského domova je 5500 detí.
Dôvodom, pre ktorý sú deti vyňaté z rodín, je hlavne ich zanedbávanie, ale hneď na druhom mieste je bývanie (30 – 40 % detí je v domovoch preto, lebo ich rodičia nemali kde bývať). V detských domovoch narastá počet detí v pubertálnom veku, súrodeneckých skupín a rómskych detí (59,1 %). Každé piate dieťa v DeD má psychické problémy, väčšinou sa jedná o reaktívne poruchy.
Najdôležitejší sú však rodičia, ktorí často vo svojej situácii rezignujú, nevedia ako ďalej a nemajú vôľu niečo zmeniť. Následne nastáva tzv. transgeneračný cyklus (z rodičov sa to prenáša na deti) a vzniká bludný kruh chudoby. Funkčná rodina je základným východiskom z problémov. Potvrdzuje to aj údaj, podľa ktorého kontakt s rodičom odmieta len 2 % detí v DeD. 56% detí by sa mohlo z DeD vrátiť domov, ak by rodine niekto pomohol. Pri práci s rodičmi je dôležité rýchle jednanie, pravidelné a dlhodobé venovanie sa im. Ak sa rodičia naučia byť rodičmi, budú si sami vedieť vyriešiť aj ekonomické problémy. V rodinách zohráva významnú úlohu aj fenomén odpustenia. Deti, ktoré cítia často aj spravodlivý hnev na svojich rodičov, opakujú ich chyby a nevedia zmeniť svoj život (vyjsť z bludného kruhu).
V rómskych komunitách sa situácia veľmi polarizuje. Treba vyzdvihnúť prácu grécko-katolíckej a protestantskej misie, vďaka ktorej ide časť rómov hore. Druhá časť sa však prudko prepadá.
Pokiaľ nie je možné dieťa ponechať v starostlivosti rodičov, je dôležité hľadať možnosti u príbuzných (tvoria až 68 % náhradných rodičov), nakoľko široká rodina je východiskom z bludného kruhu chudoby. Ak nie je iný spôsob, deti by mali byť umiestnené do náhradnej rodiny a v úplne poslednom rade by mali skončiť v DeD. Ak sa zachová takáto postupnosť, budeme mať zdravú spoločnosť.
Aj z pohľadu ekonomiky je jasné, že ak zachránime rodinu, ekomonická situácia sa zlepší. Hovorí o tom aj porovnanie základných nákladov na 5 súrodencov. V prípade, že obaja rodičia pracujú je to ročne zhruba 2700 EUR, ak sa ale deti dostanú do DeD, tak ročné náklady sú okolo 68 100 EUR.
Na Slovensku postupne vzniká sieť zariadení DORKA, ktoré zachytávajú celé rodiny v kríze a svojou činnosťou vedia až 80 % týchto rodín postaviť na nohy. Veľmi pozitívnym trendom je aj éra budovania centier pre deti a rodinu.
Najlepšia pomoc dieťaťu je pomoc jeho rodine!
Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., je ženatý, má štyri deti. Od roku 1992 je predsedom Spoločnosti priateľov detí z detských domov Úsmev ako dar a od roku 2012 je vedúcim katedry Prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied pri VŠ sv. Alžbety v Bratislave. Za svoju činnosť získal viaceré ocenenia, v roku 2011 sa stal nositeľom Európskej sociálnej ceny a EP mu v roku 2006 udelil ocenenie za prínos v sociálnej oblasti.