FKI chce poznať fakty o porušovaní ľudských práv na Slovensku

FKI chce poznať fakty o porušovaní ľudských práv na Slovensku

Marica PirošíkováDňa 23. januára 2014 sa z iniciatívy Fóra kresťanských inštitúcií (FKI), ktoré združuje 35 členských organizácií uskutočnilo stretnutie so zástupkyňou vlády SR pri Európskom súde pre ľudské práva Maricou Pirošíkovou. Zástupcovia FKI sa informovali (v súvislosti s pripravovanou stratégiou ľudských práv, ktorú minister zahraničných vecí označil za jednu z priorít svojho rezortu na rok 2014) o akých porušeniach najčastejšie rozhodol ESĽP vo vzťahu k Slovenskej republike. „Často sa hľadajú problémy, kde nie sú a skutočné problémy sa neriešia. Preto budeme žiadať všetky štátne inštitúcie reálne sa venujúce otázkam porušovania ľudských práv v Slovenskej republike, aby nás informovali, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv, a ktoré sú skutočne pálčivé problémy.“ povedal o dôvodoch stretnutia František Neupauer, predseda FKI.

Zástupkyňa SR pri ESĽP informovala, že do roku 2013 z 276 rozsudkov proti Slovensku, v ktorých ESĽP konštatoval porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa 194 prípadov týkalo porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. „V tejto oblasti sme však už urobili veľký pokrok. Výbor ministrov Rady Európy, ktorý sleduje výkon rozsudkov ESĽP, prijal v marci 2012 záverečnú rezolúciu vo vzťahu k 110 prípadom týkajúcim sa neprimeranej dĺžky občianskych súdnych konaní. Okrem uskutočnených legislatívnych a organizačných opatrení je na medzinárodnej úrovni vysoko cenený projekt predsedníčky Ústavného súdu SR, ktorý realizuje od roku 2009 a ktorý prispel k eliminovaniu prieťahov v súdnom konaní. Vzhľadom na účinnosť prijatých opatrení som pozývaná ako expert Rady Európy prednášať o nich aj kolegom v zahraničí,“ uviedla  Pirošíková.

Z ďalších práv bolo v 40 prípadoch porušené právo na osobnú slobodu a bezpečnosť, v 33 prípadoch porušené právo na účinný prostriedok nápravy atď. Iba v dvoch prípadoch ESĽP dospel k záveru o porušení zákazu diskriminácie podľa článku 14 Dohovoru. V prípade Paulík z dôvodu, že sťažovateľ, ktorý bol určený za otca na základe tzv. tretej domnienky otcovstva nemal v tom čase možnosť s poukazom na neskôr vykonanú analýzu DNA žiadnym spôsobom zaprieť svoje otcovstvo, kým otcovia, ktorých otcovstvo bolo určené na základe prvých dvoch domnienok otcovstva sa mohli v takom prípade obrátiť na generálneho prokurátora. V prípade Laduna z dôvodu, že sťažovateľ vo väzbe na rozdiel od odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody nemal prístup k televíznemu vysielaniu. Žiadny z rozhodnutých a ani žiadny z oznámených, avšak doposiaľ nerozhodnutých prípadov proti Slovensku sa netýkal porušenia zákazu diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie. Na otázku FKI týkajúcu sa aktuálnej judikatúry ESĽP o manželstvách osôb rovnakého pohlavia, Pirošíková uviedla, že z Dohovoru nevyplýva štátu povinnosť umožniť ich. „Podľa ESĽP sú vnútroštátne orgány v lepšom postavení posúdiť a zareagovať na potreby spoločnosti v tejto oblasti,“ dodala.

Pirošíkovej sa v súčasnosti ako najväčší problém, o ktorom bude rozhodovať ESĽP, javia prípady tzv. regulovaného nájomného. Prvý rozsudok sa očakáva 28. januára 2014. Okrem toho je stále potrebné venovať pozornosť prieťahom v konaní a zosúlaďovaniu praxe ústavného súdu s judikatúrou ESĽP. „V niektorých prípadoch mu ESĽP vyčíta prílišný formalizmus,“ upozorňuje Pirošíková.

Podpredseda FKI Pavol Kossey a členka predseníctva Katarína Hulmanová sa živo zaujímali o prácu Európskeho súdu. Vyzdvihli prácu pani Pirošíkovej aj pri hľadaní adekvátneho riešenia v oblasti týkajúcej sa odoberania detí z biologických rodín bez relevantných dôvodov vo Veľkej Británii.

Stretnutie so zástupkyňou SR pri Európskom súde pre ľudské práva je pokračovaním zo série stretnutí, ktoré iniciovalo FKI v súvislosti s pripravovanou Stratégiou ochrany a podpory ľudských práv. V minulom roku to boli stretnutia s výkonným riaditeľom Strediska pre ľudské práva a verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou. „Doteraz nezaznel hlas odborníkov z oblasti ľudských práv k pripravovanej stratégii, a preto s pocitom spoluzodpovednosti tento hlas chceme počúvať, podporiť aby zaznel,“ uviedol Neupauer.