V nedeľu 29. mája slávnostnou bohoslužbou pod holým nebom v centre Lipska vyvrcholili 100. nemecké katolícke dni.
Na svätej omši za účasti okolo 25-tisíc veriacich sa zúčastnili všetci piati katolícki biskupi pôsobiaci vo východnej časti Nemecka, medzi nimi aj Heinrich Timmerevers, novovymenovaný biskup pre diecézu Drážďany-Maissen, ktorá toto podujatie organizovala v spolupráci s Centrálnym výborom nemeckých katolíkov (www.zdk.de).
Slávnostnej Eucharistii na záver štvordňového podujatia predsedal mníchovský kardinál Reinhard Marx, ktorý je predsedom Nemeckej biskupskej konferencie. V homílii žiadal azylovú a utečeneckú politiku, ktorá sa orientuje na ľudské práva. Evanjelium predostiera kresťanom princípy, ktorých sa nemožno vzdať. Európa sa nesmie stať pevnosťou, na hraniciach ktorej sa topia tisíce ľudí. „Nesmieme nikoho poslať späť tam, kde je vojna a prenasledovanie“, povedal mníchovský arcibiskup. Každý utečenec má právo na férový azylový proces a zaobchádzanie dôstojné človeka.
Kardinál Marx vyzval katolíkov, aby venovali svoju pozornosť núdzi ľudí. Cirkev nesmie krúžiť sama okolo seba. „Nechceme cirkev, ktorá je zaľúbená sama do seba a hľadá len svoju vlastnú identitu“, dodal. V Ježišovi Kristovi sa stalo zjavným, ako veľmi sa Boh skláňa k ľuďom. V tejto súvislosti kardinál Marx pochválil angažovanosť laických hnutí, ktoré je typické pre katolícku cirkev v Nemecku. Zvlášť 100 ročníkov nemeckých katolíckych dní sa postaralo o to, že Cirkev nestráca zo zreteľa životnú skutočnosť ľudí.
Prezident Centrálneho výboru nemeckých katolíkov, Thomas Sternberg, poďakoval obyvateľom Lipska a zvlášť kresťanom vo východnom Nemecku za ich pohostinnosť. „Vyslovujem Vám tu na východe svoj rešpekt! A vďaku za Vaše svedectvo!“ Organizátori si vybrali Lipsko zámerne. Ide vskutku o katolícku diaspóru na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky. V Lipsku je len niečo cez štyri percentá katolíkov a väčšina obyvateľstva sa k viere nehlási. Tohtoročné nemecké katolícke dni boli preto svojim programom otvorené pre všetkých – ľudí, ktorí nezdieľajú katolícku vieru, pretože sú iného vyznania alebo nemajú žiaden vzťah k Bohu.
Svoje historické kostoly ochotne pre katolícke bohoslužby poskytli evanjelická a reformovaná cirkev , ktoré majú v Lipsku 15 percentné zastúpenie. Evanjelický Nikolai-Kirche, je nám blízky tým, že podobne ako sviečková manifestácia v marci 1988 v Bratislave, zohral významnú úlohu v nenásilnom proteste proti režimu v roku 1989. Až do vysvätenia nového lipského kostola Propsteikirche sa katolícke bohoslužby každú nedeľu večer konali tu.
Ako podotkol prof. Sternberg, návštevníci nemeckých dní katolíkov zažili, že v Cirkvi sa dá nielen nariekať nad ubúdaním veriacich, ale aj pocítiť radosť zo živého a vrelého spoločenstva. Bez toho, aby výslovne uviedol AfD, prof. Sternberg opätovne vystúpil proti „všetkým, ktorí neodoberajú, ale naopak šíria strach, ktorí zasievajú nedôveru a ponižujú celé skupiny a náboženstvá.“ Ide o to, aby sme to cudzie nevnímali ako ohrozenie, ale ako obohatenie.
Thomas Sternberg obhajoval posilnenie Európy. „Vyslovujeme naše nie vytesňujúcemu nacionalizmu, ktorý už priniesol svetu tak veľa utrpenia. Bráňme s katolíkmi Európy jej cnosti: otvorenosť a ochotu k dialógu, demokraciu a schopnosť včleniť do spravodlivého sociálneho poriadku a predovšetkým nedotknuteľnú dôstojnosť každého jedného človeka ako obrazu Boha.“ V tejto súvislosti pripomenul prenasledovaných kresťanov vo svete, ktorí potrebujú solidaritu a modlitbu.
Na záver zaznelo pozvanie na Nemecký evanjelický cirkevný deň 2017, ktorý sa bude konať od 24. do 28. mája v Berlíne a Wittenbergu a na 101. nemecké katolícke dni v roku 2018 v Münsteri.
100. nemecké katolíckej dni sa konali pod mottom „Hľa, človek“ a zúčastnilo sa ich vyše 40 tisíc ľudí.
Podľa www.katholikentag.de informoval Ján Krupa