Fórum kresťanských inštitúcií aj tento rok zorganizovalo pripomienku výročia Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí.
Prvou časťou bola svätá omša v kostole Kapucínov, ktorú slúžil bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. V kázni medziiným povzbudil prítomných, aby sa zomkli a aby každý podľa svojich možností pomohol liečiť biedu a samotu vo svojom okolí, či už dobrovoľníckou pomocou – teraz najmä utečencom z Ukrajiny – alebo návštevou, telefonátom, či akýmkoľvek iným kreatívnym spôsobom.
Po sv. omši sa veriaci zhromaždili so zažatými sviecami v rukách a presunuli sa k pamätníku Sviečkovej manifestácie. Tam sa uskutočnil program, ktorý svojim šarmantným, dôstojným a súčasne i primerane odľahčeným spôsobom moderoval Štefan Chrappa.
Zvolávateľ Sviečkovej manifestácie, František Mikloško zdôraznil, aké prelomové pred 34 rokmi bolo, že veriaci vyšli zo svojich ulít, vyšli z kostolov a pútí na verejnosť. Prevzali zodpovednosť nielen za svoje kresťanské problémy a presvedčenia, ale zaangažovali sa aj za občianske práva – pre iných ľudí. Toto je absolútny odkaz Sviečkovej manifestácie, ktorý je aj výzvou pápeža Františka: „Nie ste tu pre seba, choďte, prekročte svoje hranice, choďte medzi ľudí!“ Toto naše dnešné stretnutie je osobitne aktuálne v čase tejto hroznej vojny. Ľubo Feldek napísal báseň, v ktorej píše, že 25. marca 1988 polícia polievala ľudí vodou, no dnes ľudí na Ukrajine polievajú krvou! Je dobré, že sa stále stretávame, lebo stále sú vo svete nejaké problémy, stále je tu výzva, aby sme neostali uzavretí vo svojom vnútri a prekračovali svoje hranice.
Podpredseda NR SR Gábor Grendel povedal: „Vy, ktorí ste svojimi činmi – svojou účasťou na Sviečkovej manifestácii riskovali vyhodenie z práce, či zo školy, dokonca väzenie, ste ako prví vo vtedajšom Československu masovo požadovali dodržiavanie všeobecných ľudských práv a sociálnych istôt. Ukázali ste vtedy komunistom i nám všetkým, že sloboda je hodnota, za ktorú sa bojuje nielen slovami, ale najmä činmi. Chcem vyzdvihnúť vašu odvahu. V roku 1988 nikto nevedel, koľko ešte bude komunistický režim vládnuť. … Režim postavený na klamstvách a násilí sa dá poraziť len spájaním. Sviečkovú manifestáciu organizovali ľudia z podzemnej cirkvi, no spojili sa na nej ľudia z rôznych táborov. Veriaci aj neveriaci. … Moje želanie je, aby sa Ukrajincom – rovnako ako vám pred 34 rokmi – podarilo vybojovať slobodu a spravodlivosť zoči – voči režimu, ktorý je postavený na klamstvách a násilí.“
Europoslankyňa Miriam Lexmann hlboko oslovila zhromaždenie. „Sviečková manifestácia dala nielen ľuďom na Slovensku, ale aj ľuďom, ktorí boli utláčaní v komunistických režimoch strednej a východnej Európy, ale aj mimo –NÁDEJ.“ Dnes, keď sa u našich susedov zvádza brutálna vojna, nás to núti zamyslieť sa, ako sme využili vyše tridsať rokov slobody. Neprispeli sme nepriamo, napr. kvôli ekonomickým dobrám a pohodliu, k tomu, že dnes náš sused prežíva reálnu vojnu, kde mrú tisíce žien, detí, starých i mladých? Boli sme schopní nastaviť zrkadlo európskym spoločenstvám, ktoré by vychádzalo z našej historickej skúsenosti? Európsky parlament v apríli 1988 prijal rezolúciu k Sviečkovej manifestácii, kde jasne a principiálne pomenoval zlo a jednoznačne odsúdil brutalitu policajných zložiek voči pokojne manifestujúcim veriacim. Žiaľ, dnes naša západná spoločnosť často už nevie takto jasne pomenovať zlo. Prinášajme svojou modlitbou, ale i činmi nádej pre každého, kto trpí, kto je utláčaný, aby sme všetkým prinášali NÁDEJ!
Starostka Starého mesta veľmi ocenila odvahu, s akou sa postavili voči totalitnému režimu veriaci pred 34 rokmi. Analogicky aj dnes takíto ľudia prinášajú svetlo a prinášajú progres.
Zástupca riaditeľky neďalekého gymnázia Matky Alexie, kulturológ Michal Benedik, ocenil jednotu viery a činov tých, ktorí prišli na námestie pred 34 rokmi. A zdôraznil, že všetci sme povolaní, aby sme svoju vieru nežili iba v kostoloch, prípadne vo svojej izbičke, ale aby naša viera bola viditeľná všade tam, kam ideme. Odkaz Sviečkovej manifestácie je v tom, aby sme sa my, veriaci, nebáli, a žili vieru v každodennom živote. Potom sa Slovensko, ale i celý svet stane krajinou, kde sa oplatí žiť.
Predseda FKI, Tomáš Kuzár, pripomenul, že účastníci demonštrácie pred 34 rokmi utekali pred vodou, ale ľudia v Ukrajine dnes utekajú pred guľkami. Máme byť za slobodu vďační. Ale súčasne si uvedomujeme, že my sme prišli k slobode relatívne ľahko, a preto si ju mnohí dnes ani nevedia vážiť. Sloboda je len akési vzletné slovo, ale na Ukrajincoch vidíme, akú má cenu. „Sviečková manifestácia je pre nás – v duchu týchto dní – o vďačnosti a o ceste k slobode, pre ktorú sa oplatí angažovať.“
Osobitným šperkom celého podujatia boli piesne Petra Janků. Svojou aktualitou reagujúcou na vojnu v Ukrajine ako aj svojou duchovnou hĺbkou pomohli vytvoriť úžasnú atmosféru odvahy a otvorenosti Pravde. A tak viac ako stovka prítomných účastníkov sa rozchádzala povzbudená žiť svoj život s väčšou odvahou a vo väčšej vernosti Pravde.