V dňoch 13. – 15. júna sa v Berlíne stretli zástupcovia laikov európskych krajín – Rada predsedov Európskeho laického fóra (ELF). Stretáva sa raz ročne; bolo zastúpených 13 krajín. Hlavné body rokovania: 1. predstavenie aktuálnej činnosti jednotlivých národných laických zoskupení, 2. prehlbovanie synodálneho procesu v Cirkvi, 3. aktualizácia štatútu ELF, 4. vízia ďalšieho rozvoja ELF.
Ešte pred samotným rokovaním ELF sa uskutočnilo stretnutie jeho účastníkov so zástupcami hostiteľskej krajiny – s ZdK, Centrálnym výborom nemeckých katolíkov. Diskusia sa dotkla aj tzv. Nemeckej synodálnej cesty (NSC), ktorú mnohí biskupi, aj samotný pápež František, sledovali s istými obavami. Účastníci z rôznych krajín na stretnutí pripomenuli, že autentické synodálne kráčanie je otvorené pre pôsobenie Ducha Svätého a preto jeho znakom by mal byť pokoj a istá harmónia pri hľadaní vhodných riešení. Ďalší účastník vyjadril, že NSC príliš akcentuje niektoré otázky sexuality. O sexe sa zvykne hovoriť ako o korení života, ale genderová ideológia a zdá sa, že aj NSC, ovplyvnená týmito pohľadmi, sa snažia znižovať morálne nároky v oblasti sexuality a chcú urobiť zo sexu – obrazne povedané – „hlavný chod“.
Pri referovaní o stave cirkví a osobitne laikov v jednotlivých krajinách rezonoval zápas so sekularizáciou, nárast počtu ateistov a agnostikov. Na druhej strane, viaceré krajiny hovorili o zlepšujúcej sa komunikácii s biskupmi. Snáď je to už jeden z plodov synodálnejšieho života Cirkvi.
O výzvach pre Cirkev a osobitne pre laikov, ktoré vyplývajú z hlbšej synodálnosti, iniciovanej pápežom Františkom a v ktorej pokračuje aj pápež Lev XIV., hovoril emeritný profesor Alfonse Borras z katolíckej univerzity v Luvene. Predovšetkým zdôraznil, že Záverečný dokument (ZD) Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť, misia, ktorý bol bezprostredným výsledkom zhromaždenia biskupskej synody vo Vatikáne v októbri 2024, potvrdil pápež František ako záverečný dokument tejto biskupskej synody o synodalite ihneď po jej skončení, 26. októbra. Čiže na rozdiel od doterajších synod, Sv. Otec nemal v úmysle následne zverejniť osobitnú apoštolskú exhortáciu. Pápežovým potvrdením sa ZD stal de facto súčasťou magistéria. Prof. Borras upozornil, že každá synoda má fázu, kedy sa majú jej výsledky uvádzať do života Cirkvi. V tomto prípade ide súčasne aj o hlbšiu recepciu II. Vatikánskeho koncilu. Tento dlhodobý proces bude charakterizovať Cirkev 3. tisícročia. Rečník harmonicky predstavil hlavné priority ZD, ktoré môžu pomôcť prehĺbiť našu kresťanskú identitu, prežívať bratstvo v spoločenstve, mať spoluúčasť na službe Cirkvi a stať sa misionármi vo svojom prostredí.
Krstom sme sa stali božími synmi a dcérami. Je základom vzťahu každého kresťana k Bohu a spája všetkých členov Cirkvi navzájom. Kňazi prijímajú naviac sviatosť kňazstva, ktorá ich uschopňuje pre osobitnú službu v Cirkvi. Bratstvo vnímané nielen na existenciálnej ale i na praktickej rovine, pomáha tak laikom ako i klerikom v ich bližšom vzájomnom vzťahu a v prijímaní radosti božieho dieťaťa. Bratstvo uskutočňuje našu jednotu, integruje našu rôznosť.
Východiskovým bodom synodálneho kráčania je pripravenosť k vzájomnému počúvaniu a ku konverzácii v Duchu. Hlbokým princípom synodality, ktorý sa vinie celým ZD, je ochota ku konverzii – konverzii na všetkých úrovniach. Popri osobnej, duchovnej je potrebná aj komunitná, možno povedať pastoračná a nakoniec aj inštitucionálna, štrukturálna konverzia. Konverzia umožňuje Cirkvi, aby bola viac participatívna a misionárska, aby vyžarovala svetlo Krista, a aby tak mohla kráčať s každým mužom a s každou ženou.
Vzájomné počúvanie má viesť k skutočnému dialógu. Aby bol možný, je nutné mať vzájomnú dôveru, dobrý úmysel, rešpektovať naše rozdielnosti a mať na mysli horizont pravdy. Ako účastníci dialógu musíme byť otvorení na argumenty a byť schopní prekonávať predsudky. Tento proces má viesť k rozlišovaniu: čo chce tu a teraz Boh odo mňa, od nás? Služba laikov má byť prirodzene zameraná na pomoc biskupom v ich službe. Boh neopustil reality tohto sveta, Duch Svätý je stále prítomný.
Aktualizovaný štatút priniesol zjednodušenie a sprehľadnenie štruktúr ELF.
Návrh budúcej vízie ELF na základe prednesených podnetov spracuje riadiaci výbor a proces sa uzavrie počas študijného zhromaždenia, ktoré sa uskutoční v júni 2026 vo Varšave.
„Myšlienky synodality sú hlboké a krásne. Chceme ich vnášať do našich komunít, aby bola Cirkev stále živšia a mohla lepšie sprítomňovať Boha v tomto svete. Vyžaduje si to od nás aj snahu hľadať jednoduchší jazyk, ktorý dokáže oslovovať ľudí dnešnej doby“, skonštatoval na záver Pavol Kossey, podpredseda FKI.