Nestratili sme ešte zmysel práce? Treba nám dnes ešte vôbec pracovať? Má práca pre človeka zmysel? Je hľadanie práce „prácou na plný úväzok“ a jediným prostriedkom na získavanie životných potrieb? Vieme, kto je dnes medzi nami najchudobnejší, či nastávajúca alebo odchádzajúca generácia? Privykali sme našich mladých pracovať? Majú vzťah k práci, pracovné návyky? Nečakajú, že všetko vybaví za nich rodina alebo spoločnosť? A čo naši najstarší – nebráni im pripútanosť k majetkom bohatnúť pre Božie kráľovstvo?
Platforma angažovaných kresťanov, tvorcov ekonomického, sociálneho i politického života Francúzska a Európy dala v dňoch 22.- 24.11.2013 v Paríži, v Lyone a v Štrasburgu simultánne priestor téme „Treba opäť vynájsť prácu?“ 88. „Semaines sociales de France“ prebiehajúce od roku 1904 zhromaždili opäť 4000 účastníkov, ktorí sa spoločne zamýšľali nad základnými cieľmi a zmyslom ľudskej práce. Program bol orientovaný na definovanie rýchlo progredujúcich a vážnych zmien v oblasti ľudskej práce v dôsledku nových technológií a rýchlej globalizácie. Trhanie sociálnych väzieb, nezamestanosť – osobitne mladých, nedostatok solidarity, aj s budúcimi generáciami, otázky včlenenia žien, ekológie a i. viedli k prehodnocovaniu problémov vo svetle náuky Cirkvi a k predstaveniu už existujúcich konkrétnych riešení.
V prednáškach expertov – filozofov, teológov, ekonómov i sociálnych pracovníkov sa opätovne prízvukoval primát človeka nad ekonomikou, jeho dôstojnosť, potreba zachovania miery práce a odpočinku. V stovkách malých workshopoch po 10-12 členov sa hľadali ďalšie riešenia a schodné cesty pre prax.
Základné ciele, dôvody i atribúty práce ako miesta realizácie osobnosti človeka, jeho ašpirácií ako bytosti stvorenej na Boží obraz, prvotného miesta nadväzovania sociálnych vzťahov, starosť o životné prostredie majú tendenciu strácať sa z obzoru. Ťažko býva narušovaný spôsob práce človeka, vylučujú sa schopnosti jeho kreativity. Práca bez zmyslu, bez viditeľného cieľa, v podmienkach primátu ekonomiky, uctievania hospodárskeho rastu a peňazí ako hlavných božstiev vedie k masovej strate zmyslu života, k narastaniu ťažkých nespravodlivostí, k chorobnej depresii spoločnosti. Zabúda sa i na práva budúcich generácií, ktoré sú povinnosťami nás, generácií súčasných.
Pre radikálne zmeny v našich hodnotových rebríčkoch je potrebné osobitne štúdium prorockých slov sociálnych encyklík od Leva XIII., cez výzvy Jána XXIII., Jána Pavla II. až po Benedikta XVI. Ako kresťania sme zodpovední za ich šírenie aj za kompletnú prestavbu súčasných sociálnych systémov. Možnosti vzdelávania a formácie riadiacich pracovníkov, ako ich predstavili Francúzi, sú ďalšími konkrétnymi krokmi, ktoré by mali odbúravať „náboženstvo produktivity“, bôžikov vzostupu HDP, „mystiku ekonomického rastu“. Počúvajme prorokov – dnes i ekonómov riadiacich sa náukou Cirkvi, ak nás vyzývajú civilizovať a humanizovať rozvojový proces, sociálne i enviromentálne normy, i napr. cez budúcu občiansku iniciatívu Európy, aby sa práca stala základným právom. Prispejme k tomu, aby zodpovední činitelia vedeli identifikovať kľúčové hodnoty pre život každého človeka, aby sa práca stala zmysluplnou, prirodzene sa striedala s oddychom a neničila rodinný a spoločenský život.
Fotografie
Text a foto: Anna Kováčová