Za otcom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom
Za otcom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom

Za otcom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom

(príhovor predsedníčky FKI K. Hulmanovej na pohrebe otca kardinála)

Vážené smútočné zhromaždenie,

dovoľte mi prihovoriť sa v mene nás laikov, ktorých otec Ján Chryzostom sprevádzal  a formoval dlhé roky.

„Ja som nebol disident, ja som len obhajoval Cirkev,“ povedal nám skromne otec kardinál o svojom zápase o slobodu a povzbudzoval nás, aby sme sa nebáli čeliť zlobe.

Bol človekom, ktorý žil naším životom, a to doslova, a v najtvrdšej práci. Dôstojne sa držal vo väzení, dôstojne  v robotníckom povolaní. Po práci nasledovala práca robotníka v Božej vinici – pravidelné osobné stretnutia, zasievanie semiačok, dlhodobá formácia laikov i kňazov, sledovanie aktuálnej situácie a reagovanie na znamenia čias. Spolupracoval s Vladkom Juklom, Silvom Krčmérym a ostatnými aktivistami tajnej cirkvi a stal sa jej duchovnou hlavou.  Keď sme končili vysokú školu, stretol sa s každým z našich malých spoločenstiev a poveril nás, aby sme apoštolovali každý vo svojom prostredí. Vďaka takto vytvorenej celoslovenskej službe  a sieti laického apoštolátu, jednotnému pôsobeniu tajnej cirkvi , a snahe o jednotu aj s kňazmi v pastorácii, sa kresťania stali nielen zárodkom nádeje a viery, ale aj rozhodujúcou silou odporu voči komunizmu, rešpektovanou aj zahraničím.

V jeho textoch nachádzame hlboké priblíženie sa laikom. Bol v najtesnejšom kontakte s obyčajnými ľuďmi a uprostred tvrdej fyzickej práce, vôbec však  nezosvetštel. Bol jedným z pracujúcich, zároveň však hlboko ukotvený v Cirkvi a v duchovnom a nadprirodzenom živote.

Ďalší moment, ktorý by som chcela vyzdvihnúť, sú stretávania hnutí a združení za jeho účasti v 80. rokoch, ktoré sa konali jeden až dvakrát do roka. Atmosféra týchto stretaní, pútí, samizdaty, petícia, vysokoškolské krúžky, práca s mládežou a rodinnými spoločenstvami,  vyústili do sebavedomejšieho vystupovania kresťanov, a konkrétne  do sviečkovej manifestácie, jednej z najväčších protikomunistických demonštrácií v strednej a východnej Európe, ktorá v mariánskom roku predznamenala rok revolúcie 1989. Avšak bez jeho zjednocujúcej osobnosti by sviečková manifestácia nemala takú váhu a masovosť.

Po zmene režimu pokračoval vo svojej  pastoračnej starostlivosti  o laické hnutia a združenia ako predseda Komisie pre laikov, spolu s tajomníkom Petrom Murdzom. Komisia bola zárodkom viacerých rád Konferencie biskupov Slovenska – Rady pre laické a apoštolské hnutia, Rady pre mládež, Rady pre rodinu a iných, ale aj Fóra kresťanských inštitúcií.

Nemuseli sme sa  v niektorých  veciach názorovo zhodnúť, predsa sme hlboko cítili, že sme spolu zjednotení v láske a službe  Ježišovi a Cirkvi.

Pred 3 rokmi povedal Fóru kresťanských inštitúcií: Nebojte sa byť hlasom laikov. Ste neustále v mojich modlitbách i všetci členovia FKI teraz, a keď si ma Pán povolá a dá mi tú milosť, tak aj vo večnosti.“

Otec Ján, si naším biskupom a pastierom. Ďakujeme a zostávame v spoločenstve s Tebou v modlitbách a v službe.