Pred niekoľkými rokmi sme sa vybrali spolu s manželom putovať po Svätej zemi. Veľmi nás to ovplyvnilo a príbehy z evanjelia sa nám stali dôverne blízkymi a oveľa viac reálnymi. Dnes sme starými rodičmi, dôchodcami (ako sa hovorí v Slovinsku, upokojencami).
Ešte vládzeme chodiť a nemáme bezprostrednú starosť ani o rodičov, ani o deti. Od návštevy Svätej Zeme sme mali túžbu putovať z nášho domova do Ríma, pešo po starodávnych pútnických cestách. Priamo z domu, z našej Dúbravky.
Rozhodli sme sa pripojiť k pútnickej ceste ROMEA STRATA. Oddávna putovali pútnici z Európy do 3 pútnických cieľov: Rím, Santiago a Jeruzalem. K hrobom sv. Petra a Pavla, ku sv. Jakubovi a do Svätej Zeme k zmŕtvychvstalému Kristovi. Už dlhé roky je Via Francigena, pútnická cesta zo západnej Európy, v centre novo prebudeného náboženského a kultúrneho záujmu, takisto ako svätojakubská cesta.
ROMEA STRATA je znovuobjavená cesta viery a kultúry, po ktorej putovávali pútnici od Baltického mora. Prechádza stredoeurópskymi krajinami a v Taliansku sa po prechode Apeninami pripája na Via Francigena. Na internete sme našli veľa užitočných a praktických informácií na stránke www.romeastrata.org. Počítame, že budeme na ceste asi dva a pol mesiaca.
Tak či tak, mať informácie je jedna vec, a vydať sa na cestu druhá. Opustenie zaužívanej životnej schémy, pokánie a obeta spojená s nepohodlím a námahou, modlitba, prehĺbenie vzťahu s Bohom a navzájom. To sú asi motívy a skutočnosti, kvôli ktorým sme zbalili batohy a vyrazili z domu 28. júna po rannej svätej omši v našej Dúbravke.
Sme vyzbrojení rôznymi bohumilými aplikáciami v telefóne, počnúc liturgiou hodín, cez Bibliu v rôznych jazykoch, piesňami, modlitbami a duchovnými cvičeniami sv. Ignáca z Loyoly v knižnej podobe. Je teraz na nás, či všetko, čo máme k dispozícii, duchovnú potravu, zdravie, čas, krásu prírody a veľkoleposť chrámov, seba navzájom, budem vedieť využiť na väčšiu česť a slávu Božiu, na radosť a na osoh, ako sme počuli nedávno pri krste našej najmladšej vnučky.
Čo putovanie znamená?
Opustiť veci, vzťahy, zázemie, istotu, pohodlie, zvyky. Je to skoro ako nácvik na smrť.
Druhá rovina je zbaliť sa. Tak, aby som mala všetko, čo potrebujem, aby toho nebolo priveľa, aby som to vládala niesť. Koľko človek potrebuje? Čo si treba zbaliť? Na čo sa nachystať? Na čo sa pripraviť?
Mne osobne najťažšie padlo opustiť svoj zabehaný život. Cena, ktorú platím za tieto dni na ceste sa mi zdá teraz hodne vysoká. Vytrhnúť sa z kruhu rodiny, kde by som mohla byť rôznym spôsobom užitočná, opustiť na určitý čas vzťahy, prácu, službu. Vystaviť sa námahe,nepohodliu, nečasu, ťažkostiam.
Teraz mi je ťažko i na ceste. Prijať svoje obmedzenia, potiaže. Predstava duchovného povznesenia sa tvrdo bije s realitou. Svätý František, keď ráno vstával z tvrdej zemi, asi chválil Boha. Ja keď ráno vstávam z tvrdej zemi , sa sama seba pýtam, koľko kilometrov ma to dnes čaká? Prečo to vlastne robím?
Dnes sme na ceste 24. deň. Zatiaľ sme prešli vyše 500 km a vystúpali 13 tisíc metrov väčšinou podhorskými a horskými oblasťami.
Rakúsko sa javí ako starostlivo obhospodarovaná krajina, kde každý centimeter niekomu patrí alebo sa oň stará. Turistické chodníky sú dokonca miestami vykosené. Krajina plotov, ohrád a oplotkov, ktoré sa ťahajú donekonečna.
Srdce každého kresťana na vidieku by sa potešilo pohľadom na dôkladne obrábanú malebnú krajinu, kde je zabezpečená infraštruktúra i v krajoch s roztrúsenými, zväčša rodinnými farmami. Všetky budovy, vrátane cirkevných sú pekne udržiavané. Pozdĺž našej pútnickej cesty bolo nespočetne krížov a kaplniek. Aj v tej najodľahlejšej doline sa o ne niekto staral, kosil okolo nich a vysádzal a opatroval kvety.
Bolo náročné skĺbiť trasu našej cesty so svätými omšami, ale viackrát sme ju dostali ako dar z neba.
Spomínam na Vás všetkých a odporúčam Vás pod Božiu ochranu.
Katka Hulmanová
PS: Sledovať púť Katky a jej manžela Ericha môžete na tejto facebookovej stránke, kde pravidelne zverejňujú svoje dojmy a fotky zo svojej púte. Určite sa dozviete veľa zaujímavého a ktovie, možno inšpirujú k podobnej púti aj vás 🙂