Pred rokom, dňa 25. novembra 2010, v deň výročia prepustenia posledných politických väzňov v Československu zorganizovalo Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) tlačovú konferenciu o potrebe vzniku Múzea zločinov komunizmu na Slovensku.„Slovensko je posledným bielym miestom v postkomunistickej Európe, kde neexistujú konkrétne tragické miesta pamäti, či múzeum pripomínajúce zločiny komunizmu.“uviedol na tlačovej konferencii Dr. Hubertus Knabe, riaditeľ bývalej väznice STASI v Berlíne (Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen).
Táto výzva sa stala impulzom pre mnohé aktivity v roku 2011. Po roku od vzniku tejto iniciatívy môžeme konštatovať, že výzva priniesla prvé úspechy. Zástupcov FKI a OZ Nenápadní hrdinovia prijala predsedníčka vlády Iveta Radičová a prejavila veľký záujem a podporu zámeru zriadiť Múzeum zločinov komunizmu. Verejná mienka jasne deklarovala potrebu a vôľu, aby vzniklo takéto múzeum (v niektorých štatistikách je za až skoro 80 % respondentov). Naša výzva sa stala impulzom pre občianskych aktivistov i vládu SR. Nepriamo vyprovokovala aj myšlienku Múzea 17. novembra. Zatiaľ má múzeum len podobu staveniska v centre hlavného mesta, ale vďaka vymedzeniu miesta a finančnej podpore môže v priebehu niekoľkých mesiacov nadobudnúť jasné kontúry. Predsedníčka vlády SR prišla s pozitívnou snahou zriadiť Múzeum komunizmu v priestoroch novej budovy Úradu vlády SR, ale v konečnom dôsledku sa v súčasnosti ráta iba s minimalistickou predstavou zahrňujúcou viac archiváciu cez súčinnosť MK SR a ÚPN bez partnerstva s občianskym sektorom.
Sme presvedčení, že vďaka záujmu občianskych aktivistov sa postupne budú lokálne vytvárať miesta pripomínajúce hrôzy totalít. Budú to zatiaľ minimalistické riešenia, do ktorých odkaz a ducha vložia najmä občianski aktivisti. Veríme, že táto občianska angažovanosť pomôže uchovať tragické miesta pamäti, a tak uchovať pamäť národa a zabrániť návratu totalít. Zdá sa, že v spoločnosti nie je dostatočná politická vôľa, aby vzniklo Múzeum zločinov komunizmu, ktoré by pripomínalo utrpenie státisícov občanov (nielen) Slovenska. Jedným z dôvodov sú aj finančné možnosti vlády a samosprávy.
Fórum kresťanských inštitúcií bude sledovať tento stav a možné riešenia s cieľom podporiť zriadenie celonárodného Múzea zločinov komunizmu na Slovensku. V tejto chvíli chceme poďakovať všetkým nenápadným hrdinom, ktorí prežili utrpenie v čase (nielen) komunistickej totality a uistiť ich, že v našich očiach ich utrpenie a zápas neboli márne. Tých z Vás, ktorí viete o tragických miestach pamäti vo svojom okolí, alebo vlastníte premety pripomínajúce obdobie komunistického teroru (dokumenty, samizdaty, predmety vyrobené vo väzení a podobne) prosíme, aby ste nás o tom informovali a kontaktovali na adrese
muzeum@fki.sk. Ďakujeme tiež všetkým, ktorí sa podpísali pod výzvu za vznik Múzea zločinov komunizmu na Slovensku.
Fórum kresťanských inštitúcií, 28. novembra 2011, Bratislava
Dňa 25. novembra 2010 sa tlačovej konferencie zúčastnil Ján Čarnogurský, jeden z posledných politických väzňov komunistického Československa, Dr. Khnobe, riaditeľ bývalej väznice STASI v Berlíne (Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen), zástupcovia Nadácie Konráda Adenauera, predsedovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, OZ Nenápadní hrdinovia a Ústavu pamäti národa.
Po tlačovej konferencii sa spustila internetová podpisová akcia s názvom Podporujeme myšlienku vzniku Múzea zločinov komunizmu na Slovensku, ktorú podpísalo viac ako 2 600 občanov Slovenska. (viac na:peticia.sk/muzeumzlocinovkomunizmu). Vo výzve sa o. i. píše: „Kultúrnym národom záleží na vernom uchovávaní svojej pamäti. V hlavných mestách postkomunistických krajín už dávno existujú pamätníky a memoáre sprítomňujúce tvár totalitných režimov 20. storočia. (…) Sme presvedčení, že Múzeum zločinov komunizmu má stáť na mieste, kde sa odohrávali tieto tragédie. Preto, podľa vzoru podobných múzeí v Európe, pokladáme za vhodné miesto pre budúce múzeum napr. budovu U dvoch levov. Chceme rokovať s politikmi, ktorí deklarujú, že im záleží na uchovaní „pamäti a identity“, aby sa štát a samospráva pričinili o vznik Múzea zločinov komunizmu na Slovensku tak, ako je to v okolitých krajinách. Pre dobro nás a ďalších generácii, aby sme predchádzali vzniku nových foriem totalitných režimov v našej krajine.“
Potom sa uskutočnili politické rokovania na úrovni samosprávy i vlády. Budova U dvoch levov sa stala z pozície terajšieho využitia nepriechodná (možno v budúcnosti sa táto otázka opäť otvorí). O niektorých ďalších priestoroch, vhodných pre umiestnenie Múzea zločinov komunizmu je možné hovoriť ako o momentálne nevhodných v dôsledku sekundárnych, no podstatných faktorov (napr. súdny spor o budovu a pod.). Výzva FKI spred roka mala za cieľ iniciovať získanie budovy , ktorá by mohla byť dôstojným stánkom pre múzeum. „Nedisponujeme priestorom, no máme kontakty na inštitúcie v zahraničí, vízie, ciele, ktoré v súčinnosti s podnikateľmi a vládou dokážeme naplniť“, uviedol František Neupauer, predseda OZ Nenápadní hrdinovia (od roku 2011 aj predseda FKI). Na báze občianskej angažovanosti Fórum kresťanských inštitúcií naďalej pokračovalo v oživovaní tejto myšlienky i formou seminára pre učiteľov dejepisu Barbarstvo ducha II. Uskutočnil sa v októbri 2011 v Břeclavi a bol spojený s návštevou Múzea železnej opony vo Valticiach v Českej republike pri príležitosti 50. výročia od postavenia Berlínskeho múru s cieľom obrátiť pozornosť učiteľskej verejnosti na skutočnosť, že u nás také inštitúcie chýbajú.